Ako sa bojuje s odpadom v smart city?

V predchádzajúcom blogu sme začali s témou smart city a rovno sme uviedli aj príklad jedného z aspektov, ktoré dokážu inteligentné mestá riešiť veľmi efektívne. Manažovanie odpadu.

Možno si povieš, že odpad a zbavovanie sa ho je tá najmenej smart téma, akú by sme mohli rozobrať. Výhoda inteligentných technologických riešení spočíva v tom, že sa dajú aplikovať takmer na všetko. A odpad rozhodne nie je v živote mesta banálnou témou. Stačí sa prejsť po exponovaných mestských štvrtiach. Preplnené koše predstavujú nielen hygienický, ale aj finančný problém.

Hygienu rozoberať nemusíme, vytekajúce organické odpadky nie sú na rozpálenom chodníku nič príjemné. Finančný problém spočíva v neefektívne vynaložených nákladoch na odstránenie odpadu, teda jeho manažovanie.

 

Palivo, distribúcia, ľudská práca

Neefektívne odstraňovanie odpadu znamená zbytočné míňanie paliva pri jeho distribuovaní aj ľudskú prácu, ktorá nie je potrebná. Manuálne kontrolovanie prázdnych smetných nádob zaberie pracovníkovi čas, ktorý mohol tráviť na ceste k inému, preplnenému košu.

 

Smart riešenie poskytuje aj slovenský startup

Ako funguje manažovanie odpadu v smart meste? Na začiatku sú dáta, ktoré však treba nejakým spôsobom zbierať. Pomôcť so zberom dát, napríklad s diagnostikou smetných nádob, pomáhajú senzory.

Slovenská firma Sensoneo je jedným zo zelených inovátorov, ktorí pomáhajú budovať inteligentné mestá. Ich senzory využívajú ultrazvuk na odhad vzdialenosti medzi zariadením a odpadom, čím monitorujú stav smetných nádob. Následne informáciu odosielajú do siete IoT (Internet of Things) spojenej s cloudom. Informačný systém, ktorý je s cloudom spojený, vie v reálnom čase vyhodnocovať najvhodnejšiu trasu pre autá poverené zberom odpadkov. To im ušetrí čas, palivo aj kontrolu nádob.

 

Zapojenie obyvateľov do zberu dát

Do mestského ekosystému patria aj ľudia, a tie najefektívnejšie riešenia s nimi počítajú. Sensoneo ponúka používateľom šikovnú aplikáciu, vďaka ktorej môžu kontrolovať stav a zaplnenie smetných nádob, či dokonca nahlasovať preplnené kapacity.

Týmto spôsobom firma Sensoneo môže mierne preklenúť problém, s ktorým sa potýka ona aj konkurenčné riešenia. Ultrazvukové senzory nie sú stopercentné, najmä kvôli heterogénnosti odpadu. Niečo ako hladina odpadu v smetnej nádobe neexistuje a senzor môže vykazovať nepresné údaje. Situácia sa dá riešiť zvýšením počtu senzorov pre vykreslenie reálneho stavu, no to zároveň zdvihne náklady. Aplikácia je preto šikovné riešenie, s ktorým sa dá aj z nedostatku technológie vyťažiť.

Smart cities sú však o neustálych inováciách a zefektívňovaní. Nedostatky, ktorými dnes trpí waste management v mestách, môže už zajtra vyriešiť nápad s unikátnym riešením. Myslíš si, že taký nápad máš? Napíš nám.

 

Smart cities: od prázdnych košov po MHD, ktorá nemešká

Všetko je už smart, tak prečo by nemohli byť aj mestá… Čo to ale vlastne sú, tie smart cities? Na to sa pozrieme v najnovšej sérii článkov zameranej práve na fenomén inteligentnej urbanizácie.

Keď je niečo smart, väčšina ľudí si s názvom spája to, čo poznajú: smartfóny alebo smart TV. V prípade miest je koncept uchopiteľný trochu ťažšie, do mesta predsa aplikácie nenainštalujeme. Základ smart technológii ale spočíva v tom, že zbierajú dáta. Následne dokážu zozbierané dáta automaticky využiť pre zefektívnenie niektorých procesov. Stále to znie zložito, tak si to ukážme na konkrétnom príklade.

Ako to funguje ne-smart: Smetný kôš na verejnom priestore je neustále plný. Mesto o situácii netuší, pretože problém nikto nehlási. Konkrétny preplnený smetný kôš sa preto vysypáva rovnako často, ako iné, menej vyťažené smetné koše.

Ako to funguje smart: Smetný kôš vo verejnom priestore má senzor, ktorý systému hlási obsadenú kapacitu. Keďže sa kôš plní častejšie, sú k nemu potrebné aj častejšie výjazdy. Mesto zabezpečí odvoz smetí, pretože ich na situáciu upozorňuje systém.

Situácia by sa dala zvládnuť, do úvahy ale musíme brať aj veľkosť územia. To, čo sa dá manuálne spraviť v Príkrej (dedina v okrese Svidník, v roku 2016 mala 7 obyvateľov), nebude možné spraviť rovnako efektívne v Košiciach či Bratislave. Najefektívnejšie využitie smart konceptov je práve vo veľkých mestách, ktoré bojujú s nedostatočnými kapacitami služieb pre verejnosť. Jediným riešením je využívať ich racionálne, na základe dát, nie pocitov.

 

Smart city má viacero rámcov

Dáta sú síce hlavným stavebným kameňom smart miest, nie sú však jediným. Technológie, organizácie a inštitúcie, ľudské a energetické zdroje sú rovnako súčasťou základov pre inteligentné mestá.   

Súčasťou smart iniciatív nie je len technologické obohatenie života v meste, ale aj ekologický dopad. Dôraz na udržateľnosť, zelené technológie a riešenia s pozitívnym environmentálnym impaktom sú často zahrnuté do smart konceptov. Ako príklad môže poslúžiť Barcelona, ktorej Parc del Centre de Poblenou je nepretržite monitorovaný. Systém hlási záhradníkom, ktoré časti parku potrebujú viac závlahy a tým im šetrí čas a zefektívňuje prácu. Toto riešenie kombinuje dátový, ľudský aj environmentálny rámec do jedného funkčného celku.

 

Aj slovenské mestá by mali byť smart

Na Slovensku sa tiež rozbiehajú iniciatívy, ktoré sa snažia dostať naše mestá do zoznamov inteligentných urbanistických lokácií. Okrem Telekomu, ktorý ponúka mestám programy monitorovania energie, inteligentných svetiel alebo dokonca manažment dopravy, vznikla v spolupráci s firmou Sygic iniciatíva Chcem smart mesto, o ktorú prejavili záujem aj mestá Trnava, Trenčín, Banská Bystrica, Dolný Kubín, Hlohovec a Prešov.  

 

Prečo by sa malo čoraz viac samospráv rozhodnúť pre smart riešenia? O tom si povieme v ďalších častiach tejto série o smart cities.

5 žien, ktoré posúvajú slovenské startupy vpred

Začiatkom mája prebehol galavečer Slovenka roka. Súťaž má vlastnú biznisovú a podnikateľskú kategóriu, do ktorej sa v minulosti už dostali aj ženy, ktoré sú v startupovom svete známe. Tento rok vyhrala práve v tejto kategórii riaditeľka pre inovácie a rozvoj vo Philip Morris, Andrea Gontkovičová, ktorá získala zároveň celkové ocenenie Slovenka roka.

Aj keď titulok hovorí o 5 úspešných ženách, status nižšie nás prinútil zamyslieť sa. Prečo deliť úspech na mužský a ženský, ak hovoríme o biznise? Čísla nepustia, buď si úspešný, alebo nie. Ženská kategória úspechu v biznise neexistuje. Jedine v súťažiach (a ani tam to nie vždy má zmysel). Hoci v tomto článku budeme hovoriť o ženách, úspešných startupistkách, neradi by sme skĺzli do niečoho, čo pôsobí ako zľahčovanie ich úspechu.

Milónové firmy či projekty, ktoré založili a vedú ženy z nášho výberu, sú dostatočnou zárukou toho, že výber je viac než opodstatnený. Opusťme ale gender porovnávania a poďme sa pozrieť na náš výber.

Andrea Zahurancová, Eyerim

Eyerim ti asi nemusíme predstavovať. Ak ale predsa – je to najrýchlejšie rastúci e-shop s očnou optikou v CEE regióne. Od biznis modelu, cez technické prevedenie, Eyerim funguje ako dobre namazaný stroj a získal investíciu 3 milióny eur od investičných spoločností. Za jeho úspechom stoja 4 zakladatelia a jednou z nich je Andrea Zahurancová, ktorá v projekte pôsobí aj ako kreatívna riaditeľka.  

Andrea Basilová, Sensoneo

Zakladateľka startupu Sensoneo, ktorá zároveň zastrešuje jeho komunikáciu. Sensoneo je výborný príklad toho, ako môže startup riešiť aktuálne svetové problémy. Pomocou senzorov monitoruje produkovaný odpad v mestách a umožňuje tak efektívnejší manažment. Projekt sa rozšíril až do 30 krajín. Naraisoval niekoľko investícií od súkromných investorov vo výške 2,2 milióna eur.

Lucia Šicková, Edufactory

Spoluzakladateľka presláveného štúdia vyvíjajúceho úspešné herné tituly na Facebooku, Pixel Federation. Lucia Šicková zúročila svoje bohaté skúsenosti v IT a HR pri založení viacerých projektov, medzi nimi aj Edufactory by Pixel Federation. Ten je zameraný na to, čo Luciu baví najviac: interaktívne vzdelávanie, inovácie a gamifikáciu.

Petra Kemková, Minty

S Minty sa stretli pravdepodobne len dizajnéri, ktorí čítajú náš rebríček. Platforma prepája ilustrátorov a grafikov s klientmi. Je to užšie zameraný projekt, aj preto naraisoval nižšiu čiastku. V úspechu ho to ale nijak nebrzdí a v portfóliu má spolupráce napríklad s New York Times alebo Adobe. Jednou z dvoch zakladateľov je Petra Kemková. Ak by si chcel o Petre aj Minty vedieť viac, určite si pozri tento rozhovor:

 

Michaela Jacová Kršková, prvá dáma slovenských startupov

Síce už Michaela Jacová momentálne pôsobí v Európskej Komisii ako externý expert, zásluhy na budovaní slovenského startupového ekosystému jej však zostanú. Podieľala sa na založení StartupAwards alebo FutureNow Conference. Bola členkov dozornej rady viacerých startupových projektov, okrem iného aj Eyerim. Spolu s Ivanom Štefunkom uskutočnila prostredníctvom Neulogy Ventures investície do desiatok úspešných firiem.

Máš nápad, koho by sme do nášho rebríčka mali zaradiť? Napíš nám do komentárov.

 

Dá sa na „zadarmo“ zarobiť?

Dávať niečo zadarmo sa na prvý pohľad nezdá ako profitabilný podnikateľský plán. Napriek tomu sa open-source biznisom môže dariť. Prečo je to tak a ako vôbec môže fungovať takýto prístup k podnikaniu?

Ísť s kožou na trh a zverejniť svoje tajné receptúry nemôže byť výnosné, vznikne vám predsa kvantum konkurencie. Napriek tomu to americký výrobca nutrične vyváženého, pôvodne práškového jedla Soylent, spravil. Projekt vznikol na crowdfundingovej platforme a podarilo sa mu vyzbierať 754 498 $ (prvotným cieľom bolo 100 000 $).

Zakladateľom Soylentu je programátor Rob Rhinehart. Rhinehart narazil na problém: trávil príliš veľa času prípravou jedla a investoval doň príliš veľa financií. Rozhodol sa preto vytvoriť nápoj, ktorý by mu poskytol všetky potrebné živiny, minerály a vitamíny, skrátil čas prípravy a dostal náklady na minimum.

Možno aj preto, že ako programátor poznal open-source princíp, sa nakoniec rozhodol zverejniť recept svojho nápoja. K tomuto kroku ho priviedol aj fakt, že ešte v čase vzniku prvého receptu, v roku 2013, sa začala tvoriť komunita inšpirovaná jeho gastronomickým experimentom. Programátor Nick Poulden vytvoril stránku, na ktorej si fanúšikovia „kozmonautickej stravy“ vymieňali recepty soylent nápojov. Aj vďaka tomu vznikla MANA.

Mladý Čech využíva open-source recept a zakladá vlastnú značku

Soylent bol priekopníkom na poli nutrične kompletných nápojov, preto sa dnes už bežne stretneš s označením soylent ako so všeobecným pomenovaním pre tento typ jedla. V našich končinách vznikol tiež soylent nápoj, a to u susedov v Česku. Volá sa MANA a vytvoril ho Jakub Krejčík. Motiváciou malo byť aj to, že jeho zosnulí starí rodičia mali v pokročilom štádiu rakoviny ťažkosti prijímať potravu. Krejčík hľadal možnosti a narazil na Soylent. Jeho recept adaptoval a vytvoril vlastnú značku, ktorej sa dnes darí a konkuruje pôvodnému výrobcovi.

Čo je dnes so Soylent?

To, že zverejnil Rhinehart receptúru svojho nápoja, jeho biznisu neuškodilo. Vytvorila sa okolo neho komunita podporovateľov a soylent entuziastov, ktorí spontánne šíria meno značky. Firma tiež získala niekoľkomiliónovú investíciu, vďaka čomu môže rozširovať svoje portfólio. Dnes už má Soylent okrem práškového variantu (práve jeho receptúru Rhinehart zverejnil) aj nápoje s rôznymi príchuťami a rôznym zložením, ktoré sa líši obsahom minerálov alebo použitými ingredienciami. Baleným nápojom Soylent sa tiež podarilo preraziť v prevádzkach 7-eleven a časom by mali byť k dispozícii aj v predajniach Walmart.

Príklad Soylent sa však nedá aplikovať na každý typ biznisu, tak ako nie je možné v každom odvetví ísť open-source. Výrobca nápojov mal výhodu v tom, že získal peniaze od komunity, mediálny výtlak aj kapitál od investorov. Mohol sa vďaka tomu technologicky zabezpečiť, zvýšiť efektivitu výroby, distribúcie, znížiť ceny. Zverejnenie receptu mu teda neublížilo.

Ako ale využiť open-source v prípade, že nemáš technologickú alebo materiálnu výhodu? Príkladom môže byť tiež Android. Systém, ktorý je zadarmo, je monetizovaný prostredníctvom obchodu s aplikáciami, a tiež dátami. Dáta sú totiž samostatným predajným artiklom, hoci veľmi citlivým.

Čo je pravdepodobne najpodstatnejšie, či už v prípade Soylent alebo Androidu, je veľkosť trhu. Ak by išlo o malých hráčov na malom saturovanom trhu a zverejnili by svoje know-how, šikovnejší konkurent by ich dostal do úzkych. Podnikateľ by teda vždy mal myslieť na to, či zverejnením svojich výrobných postupov nestráca viac, než tým získa.

Ako sa FYRE sám spálil alebo o nereálnych sľuboch

Najlepší, najefektívnejší, jedinečný, neopakovateľný. Superlatívy sa na teba hrnú takmer z každého média, v ktorom sú reklamy, pretože superlatívy predávajú. Teda, chceli by. Ak skutočne rozhodnú o nákupe a produkt alebo služba nespĺňajú to, čo reklama sľubuje, hovoríme o overpromise.

Do slovenčiny by sme mohli overpromise preložiť ako nereálne sľuby. Aj na našom trhu ich zažívame celkom často. Už si si kúpil produkt na základe reklamy, a po jeho použití si bol sklamaný? Stal si sa obeťou zavádzajúcej reklamy.

Superlatívy sú pritom veľmi tenkým ľadom. Aby bolo možné v reklame využiť superlatív, musí byť tento fakt dokázateľný kvalitatívnym alebo kvantitatívnym meraním. Napríklad testovaním v laboratórnych podmienkach alebo dotazovaním dostatočne veľkej vzorky spotrebiteľov. S takýmito dátami môže firma bez obáv využívať vo svojich reklamách superlatívy, ktoré sa opierajú o konkrétne merania. Nie že by to takto všetky firmy robili, skôr sa spoliehajú na to, že ich nikto neodhalí.

Pritiahnuť nereálnym prísľubom je jednoduché

Na streamovaciu službu Netflix nedávno pribudol zaujímavý dokument o startupe, ktorý je zosobnením overpromisingu, nezvládnutého škálovania, a to celé je ešte okorenené o nezodpovedné podnikanie. Tento projekt sa volá FYRE.

 

 

FYRE mala byť aplikácia, ktorá pomáha promotérom spojiť sa so svetovými hudobníkmi, na ktorých by inak získali ťažko kontakt. Mohli by si podľa dostupnosti interpreta rezervovať na konkrétnu udalosť či termín.

Aplikácia mala vymyslený úžasný marketing. FYRE mal byť svetu predstavený pomocou ohromnej párty, rovnomenného festivalu. Festival sa mal odohrávať na opustenom ostrove, ktorý bol v minulosti vlastníctve Pabla Escobara. O zábavu sa mali postarať svetové mená, napríklad Pusha T, Tyga, Desiigner, Blink-182, Major Lazer, Disclosure a mnoho ďalších. Áčková udalosť roka, ktorú si môžu dovoliť len niektorí ľudia. Samotná vstupenka sa pohybovala od 500 do 1500 dolárov, s VIP lístkom za vážne VIP cenu – 12 000 dolárov.

Stret s realitou, dav uviaznutý na ostrove a žaloby

Zakladatelia FYRE, Billy McFarland, o ktorom sa dnes hovorí ako o podvodníkovi, a rapper Ja Rule, majú dnes na krku niekoľko žalôb. McFarland bol dokonca odsúdený na 6 rokov vo federálnom väzení. Kde sa stala chyba?

Síce Ja Rule tvrdí, že festival nebol podvod a mali s ním skutočne veľké plány, motivácia Billyho McFarlanda je už otázna. Aj keby to bola len schéma a pokus o vymámenie peňazí od ľudí, ktorých očarilo pozlátko VIP udalosti, organizátorom muselo byť jasné, že bez dodania aspoň nejakej hodnoty im to legálne neprejde.

Najväčším problémom bola teda škálovateľnosť celého nápadu. To, čo by mohlo fungovať pre partiu vyvolených bohatých návštevníkov festivalu, nedokázali doručiť pre dav stoviek ľudí.

 

 

Návštevníci nemali kde spať, čakali hodiny na lístky, dostali premočené matrace, nemali k dispozícii hygienické zariadenia. Avizovaní interpreti postupne odvolávali svoju účasť pre pochybnosti o organizovanosti festivalu. Nakoniec na pódiu vystúpila len lokálna bahamská kapela, ktorá hrala niekoľko hodín.

Čo si z tohto tragického eventu môžeš zobrať ty?

V prvom rade: nesľubuj, čo nedokážeš splniť. V lepšom prípade nahneváš ľudí, ktorí od teba kupujú. V tom horšom sa dostaneš do konfliktu so zákonom. Druhá vec, ktorú ťa môže FYRE naučiť, je poznať svoje limity. Istý čas pred ohláseným termínom festivalu organizátori uvažovali nad jeho posunutím o rok. Nakoniec si povedali, že to zvládnu. Nezvládli, lebo neboli pripravení.

Pripravení neboli aj preto, že nemali skúsenosti s organizovaním podobnej akcie. To, že sa na novom trhu neorientuješ, neznamená, že sa musíš vzdať. Istejšie však bude, ak sa začneš učiť na menších projektoch a osvojíš si škálovanie do väčších rozmerov.

Ak potrebuješ s niečím podobným pomôcť, neboj sa spýtať na radu skúsenejších podnikateľov. Prípadne sa poraď s nami a zisti, či je tvoj projekt vhodný pre investíciu.

 

S týmito technológiami sa pri cestovaní budeš stretávať čoraz častejšie

Turistický ruch je odvetvie, ktoré každoročne vygeneruje bilióny eur. Tak ako každý segment, aj turizmus má svoje trendy a inovácie. Niekoľko z nich ti v článku predstavíme.

Voice search

Hlasové vyhľadávanie a smart assistants sú na vzostupe, aj keď prognózy používania voice search sú trochu bombastické a zatiaľ nezodpovedajú realite. Podľa comScore, americkej spoločnosti monitorujúcej média, má byť do roku 2020 zadaných až 50 % dopytov vo vyhľadávaní hlasom. Túto predpoveď publikovali už v roku 2016 a zatiaľ sa k nej svet blíži len malými krokmi. V zámorí stále dominujú dopyty ako „zavolaj mame“ alebo „zavolaj otcovi“, u nás zatiaľ nie je relevantnejšia štatistika. Technológia má zatiaľ svoje slabé miesta – na ilustráciu poslúži hashtag #alexafail. Skús si ho vyhľadať na sociálnych sieťach, pobavíš sa.

Google, Amazon, Apple a iní technologickí giganti do jej výskumu a zlepšovania ale investujú podstatné čiastky a určite ju nenechajú upadnúť. A ako sa bude dať využiť voice search v súvislosti s turizmom? Extra rýchly checkin, booking, objednávanie odvozu, navigácia k pamiatkam… je tu veľký potenciál, už len odstrániť nepresnosti.

Cashless platby

Cashless je už v niektorých metropolách tak udomácnený, že ho obyvatelia ani nepovažujú za inováciu. V Škandinávii, ale aj v Číne sa stretneš z viacerými možnosťami bezhotovostných platieb, na ktoré už dávno nepotrebuješ plastovú kartu. Vystačíš si s mobilom. Najmä v Číne vzniká množstvo platobných aplikácií a brán, vďaka ktorým je cashless spoločnosť čoraz bližšie.

 

U nás ešte stále čakáme na sofistikované riešenie, ktoré by vyhovovalo predajcom aj spotrebiteľom. Pri cestovaní je šikovná cashless platobná aplikácia veľkou výhodou, no záleží to, samozrejme, aj od krajiny.

Facial recognition

Rozpoznávanie tváre ti už teraz pomôže na niektorých letiskách prejsť pasovou kontrolou podstatne rýchlejšie. Síce sa spája aj s dystopickým využitím – zase si odbehneme do Číny – napríklad so sociálnym skóre obyvateľov, no využitie tejto technológie môže extrémne urýchliť byrokraciu a kontroly, s ktorými sa pri cestovaní bežne stretneš.

S rozpoznávaním tváre sa najbližšie stretneš pravdepodobne na letisku vo Schwechate.

Augmented reality

AR tiež nie je novinka, no čo sa týka turizmu, stále má dosť priestoru na zlepšenie. Napríklad v navigácii, identifikovaní pamiatok, odporúčania a recenzie reštaurácií či barov. Google začiatkom leta 2018 avizoval implementáciu AR aj do máp, čím obohatí o túto technológiu ďalšiu aplikáciu zo svojej dielne.  Translate je možné použiť v AR móde tiež. Stačí zvoliť v aplikácii fotoaparát a nasmerovať ho na cudzojazyčný text, ktorý aplikácia hneď preloží. Zatiaľ s istými nedostatkami.

 

Aký je rozdiel medzi investovaním a sponzoringom?

Síce sa zaoberáme investovaním do technologických projektov, často nás však kontaktujú aj ľudia so žiadosťou o sponzoring. Aký je rozdiel medzi investíciou a sponzoringom? Aj na to sa pozrieme v tomto článku.

 

Základ investovania a sponzoringu je v podstate rovnaký. Podporovaná strana získava kapitál (môže byť finančný aj nefinančný), vďaka ktorému môže spustiť alebo rozšíriť svoju činnosť. Podporovateľ získava podiel (ako investor) alebo mediálny výtlak a PR pre svoju značku (ako sponzor). Rozdiel je najmä v žiadosti o tento kapitál a niektoré právne aj finančné náležitosti, ktoré z neho vyplývajú.

Ako žiadať o sponzoring?

Ak chceš žiadať o sponzoring, v prvom rade sa poobhliadni po firmách, ktoré s tebou nejakým spôsobom súvisia. Aspoň okrajovo. Síce to nie je podmienkou, ale bude jednoduchšie získať finančnú podporu od niekoho, kto sa zaoberá podobnou činnosťou – potenciálna spolupráca bude aj pre sponzora zaujímavejšia. Ďalej, nezabudni na niekoľko zásad:

 

Komunikuj cez oficiálne kanály

Sú oficiálne a „oficiálne“ kanály. Hoci má nejaká spoločnosť svoj Facebook profil, nie je to miesto na dohadovanie sponzoringu, skôr na rýchlu komunikáciu. Preto radšej využi e-mail a cez Facebook si over, či bola tvoja žiadosť prijatá.

Aj biznis má svoju etiketu

Ak sa ti podarí získať priamy kontakt na niekoho, kto môže rozhodnúť o sponzoringu, narábaj s ním opatrne. Pred telefonátom sa vždy ozvi najprv písomne, napríklad cez e-mail alebo SMS. Predstav sa a pripoj aj kontaktnú referenciu – od koho si získal priamy kontakt? Mohol si sa k nemu dopátrať na vlastnú päsť, tu si však daj pozor a radšej si premysli, či sa oplatí kontakt využiť. Bez dobrej referencie si môžeš zatvoriť dvere a stratiť potenciálny sponzoring.

Ujasni si, čo od sponzoringu čakáš

Sponzoring z teba nemá spraviť milionára. Financie sú určené na presný okruh činností, technickej alebo inej výbavy. Ak žiadaš o peniaze, ujasni si, na čo ich chceš použiť. Aj vďaka tomu môžeš potenciálneho sponzora presvedčiť, že to myslíš vážne a on nie je len jednou zo stoviek firiem, ktorým si poslal žiadosť o sponzoring.

Sponzorský manuál nie je nikdy na škodu

Svoju žiadosť môžeš formálne upraviť a spracovať ju aj do takzvaného sponzorského manuálu. V ňom predstav seba, svoj tím alebo aktivity a zadefinuj, ako sponzorský príspevok využiješ. Do sponzorského manuálu pridaj tiež informáciu o tom, čo od teba sponzor na oplátku získa: budeš ho uvádzať na svojich komunikačných kanáloch ako sponzora či partnera? Práve to zvykne byť súčasťou sponzorskej zmluvy.

 

Nezabudni na právnu stránku veci

Pri získavaní investora – medzi ktorých sa radíme aj my, Miller Invest – je bežné zasielať biznisový alebo podnikateľský plán a ďalšie dokumenty, ktoré predstavia projekt. Po oboznámení sa s projektom môže investor pristúpiť k osobným stretnutiam a k podpísaniu zmluvy. Investor získava za financovanie projektu najmä podiel alebo je vedený ako spoluvlastník.

 

V prípade sponzoringu je situácia iná. Sponzor aj sponzorovaný môžu podpísať Zmluvu o sponzorstve, Zmluvu o reklame alebo Darovaciu zmluvu. V nej je zadefinované aj platenie daní zo sponzoringu. Ak žiadaš o podporu firmu, ktorá sa sponzoringu venuje dlhodobo, právne ti bude vedieť poradiť. Nezabudni sa informovať aj sám o tom, aké máš možnosti a povinnosti.

 

Sme investori, nie sponzori

V Miller Invest sa síce sponzoringu nevenujeme, to ale neznamená, že nechceme podporiť zmysluplné aktivity. Radi podporíme technologické a vedecké projekty, ktoré majú potenciál. Ak hľadáš investora, napíš nám.

 

4 veci, ktoré ťa naučí úspech Airbnb

Tržby Airbnb prekonali v 3. kvartáli 2018 hranicu 1 miliardy dolárov. Ako sa to podarilo chalanom, ktorí mali ešte pred 11 rokmi problém platiť nájomné?  

O Airbnb si už pravdepodobne počul, ak náhodou nie – je to spoločnosť, ktorá sprostredkúva zdieľanie bytov. Majiteľ bytu si vytvorí profil, nahrá doň fotky, popis a inzerát dlhodobo zdieľa. Návštevník, ktorému lokalita bytu vyhovuje, si ho môže prenajať na rôzne dlhý čas, väčšinou od 2 dní.

Spoločnosť založili 3 kamaráti, Brian Chesky, Joe Gebbia a Nathan Blecharczyk. Brian a Joe spolu pred 11 rokmi bývali a mali problém platiť nájomné, preto sa rozhodli, že prenajmú niekoľko nafukovacích matracov pre ľudí, ktorí hľadajú rýchly a lacný nocľah. A presne v tomto bode sa datujú počiatky Airbnb.

Príbeh je samozrejme dlhší a nie len „ružový“, ale tak to už vo svete biznisu býva. Pozri si ho na konci článku v parádnej infografike, ktorú vytvorila Anna Vital.

Čo by si sa na ceste za úspechom mohol od Airbnb naučiť? My v ich príbehu nachádzame hneď niekoľko lekcií:

Rieš reálne problémy. Pokojne aj svoje

Startup alebo podnikateľský projekt musí mať zmysel, víziu, misiu. S niektorými projektami možno svet nezmeníš, aspoň nie na začiatku. Myslíš si, že Brian, Joe a Nathan vedeli, ako Airbnb zmení svet? V prvom rade riešili svoj problém – „máme príliš vysoké nájomné“. Myšlienka sa pretransformovala do toho, čo poznáš dnes, no základný impulz, ktorý formoval spoločnosť, je stále prítomný.

Spotrebiteľský test neuškodí

Neboj sa pýtať na názor ľudí, ktorým chceš predávať svoj produkt alebo službu. Airbnb si overilo takzvaný product/market fit ešte pred tým, než spoločnosť vznikla. Prví ľudia sa na inzerát o bývaní prihlásili takmer okamžite. Aj preto zakladatelia vedeli, že tento projekt má potenciál.

Neboj sa využiť dieru na trhu

Keď si už chalani overili, že má myšlienka potenciál, išli do toho naplno. Konkurovali cenou, možnosťami rezervácie, pridanými službami. Nebáli sa ponúknuť to, čo konkurencia neponúka. Zároveň mnoho vecí automatizovali, vytvorili online platformu, ktorá v segmente ubytovacích služieb chýbala.

Neboj sa kritiky, môže ti pomôcť

Práve tým, že ponúkali kvalitnejšie služby za nižšie ceny, než bežná konkurencia v podobe hotelov alebo penziónov, sa stali Airbnb nežiaducimi. To ich ale nezastavilo. Naopak, po kritike mali ešte väčšiu motiváciu dokázať, že ich služba je lepšia, než konkurenčné služby. Na argumenty toho, že hotel ponúka aj penziu či odporúča hosťom zaujímavosti, reagovali vynikajúco.

Nechali to na majiteľoch bytov, ktorí Airbnb využívali. Platforma je plná ubytovaní a majitelia sa musia odlíšiť – niečo naviac určite zaváži. Drobnosť na privítanie, sprievodca po meste, odporúčanie na najlepšie reštaurácie. To všetko môže zdvihnúť hodnotenie bytu a priniesť mu nových návštevníkov.

Aj tu vidieť, že kritika nemusí byť zlá. Môže ťa posunúť iným smerom, dať ti netradičný nápad, alebo len impulz na skvalitnenie služieb.

Aká bola cesta za úspechom Airbnb?

Pozri si krátku infografiku, v ktorej je zmapovaný vývoj spoločnosti Airbnb. Je už trochu staršia, no najpodstatnejšia vec, ktorá sa od roku 2014 zmenila, je hodnota spoločnosti. Ešte minulý rok to bolo 31 miliárd dolárov, po tohtoročnom 3. kvartáli to bude ešte viac, čo ukáže neskoršia evaluácia.

Airbnb infografika

Zdroj: blog Adioma: How Airbnb started

Ako zmenia startupy svet medicíny?

Aplikácie, smart zariadenia a IoT možno na prvý pohľad nesúvisia so zdravotným segmentom, ale práve v ňom majú obrovský zmysel. Prečo sa zaujímať aj o toto odvetvie, keď sa snažíš preraziť vo svete startupov?

Zdravotný segment je pre startupistov veľmi lákavý. Okrem toho, že sa v ňom dajú získať veľmi zaujímavé podporné granty, má úspešný projekt v tomto segmente potenciál niečo zmeniť na celospoločenskej úrovni. Ukazuje to aj projekt slovenských vedcov, ktorý sa umiestnil v českej ankete na 3. mieste v kategórii Nápad roka. Jeho spoluzakladateľom je Ján Tkáč, jediný držiteľ prestížneho vedeckého grantu European Research Council na Slovensku.

Jeho startup Glycanostics vyvíja špeciálne domáce testy a kity, ktoré ľuďom pomôžu identifikovať a zachytiť hrozby rakoviny prostaty či prsníka už v raných štádiách a ich úspešnosť firma deklaruje až na 95 %.

Smart diagnostika a telemedicína aj na Slovensku

Okrem startupov ako Glycanostics, ktoré vznikajú v lekárskych laboratóriách, u nás nájdeš aj iné projekty, ktoré pomáhajú bežným ľuďom v oblasti zdravia. Jedným z nich je MAIA MD. Ide o jeden z prvých funkčných projektov v oblasti telemedicíny a diagnostiky, ktorý využíva zariadenie nachádzajúce sa takmer v každej domácnosti – smartfón, tablet alebo počítač.

Aplikácia MAIA MD je dostupná zadarmo pre poistencov VšZP a umožňuje im rýchlu komunikáciu a konzultáciu s ich lekárom. V jednoduchom UI si jednoducho vyklikajú svoje symptómy, poradia sa s odborníkom, prípadne si dohodnú vyšetrenie alebo, ak nejde o vážnejší problém a lekár bol schopný určiť príčinu, priamo liečbu.

Wearables ako ďalší krok

Wearables síce nie sú segment bez konkurencie, no v prípade telemedicíny a diagnostiky je tu stále priestor na nové nápady. Smart hodiny, pásy a iné trackovacie zariadenia, ktoré môžeme nosiť na sebe, sú výborným zdrojom dát. Meranie tlaku, tepu, kvality spánku, dokonca meranie plodnosti, je dnes už možné pomocou špeciálnych gadgetov. Ak ťa zaujalo meranie plodnosti, to prebieha tiež neinvazívne a hodnotí také telesné funkcie, ako je teplota kože, frekvencia dýchania či strata tepla.

Mnoho technológií je už k dispozícii, stačí ich vedieť využiť

Väčšinu potrebných dát je pomocou dostupných wearables možné získať už teraz. Potenciál, ktoré majú startupové projekty spočíva v tom, ako sa tieto dáta dajú využiť pre diagnostikovanie možných ťažkostí a ochorení.

A nielen to. S IoT, teda Internet of Things, ktoré je na vzostupe, sa startupistom naskytajú ďalšie príležitosti. Predstav si scenár, v ktorom wearables zistia, že máš zdravotný problém. Upozornia ťa naň, v prípade, že ide o menej závažný problém, odporučia ti najvhodnejší spôsob liečby. Ak ide o niečo vážnejšie, rovno kontaktujú tvojho lekára, zistia voľné termíny a zároveň ich porovnajú s tvojím kalendárom, následne ti z nich dajú na výber podľa toho, ktorý ti vyhovuje najviac.

Pracuješ na projekte, ktorý môže zmeniť svet medicíny?

Ak si v článku našiel veľa podobností so svojim projektom, neboj sa nám ozvať. Radi podporíme ambiciózny startup, ktorý chce uľahčovať ľuďom prístup k medicíne. Kontaktuj nás tu.

 

Keď startupy stroskotávajú: aj tvoj projekt môže dostať na lopatky legislatíva

Jedna z najnudnejších častí budovania startupu alebo úspešnej firmy je právny rámec podnikania. Komu sa chce sledovať zákony, aktuálne regulácie a nariadenia, keď máš pred sebou kopu inej, SKUTOČNEJ práce? Na takýto prístup by si si mal dať pozor. Môže dostať tvoj projekt do problémov.

Mať nápad a dokázať ho spracovať do reálnej podoby je náročné, no táto časť podnikania je len nepatrným percentom v ceste za úspechom. Zvyšok tvoria zákutia podnikania, o ktorých si možno vôbec netušil alebo si si myslel, že ich nebudeš musieť riešiť. Poznať aktuálnu legislatívu týkajúcu sa tvojho odboru podnikania by si však mal, nech sa deje čokoľvek. Závisí od toho prežitie projektu, ktorý tvoríš.

Určite ti netreba pripomínať, čo sa stalo v Bratislave s Uberom. Síce sa s transportným gigantom môže porovnať len málo tuzemských podnikateľov (ak vôbec niekto), práve on nám ukazuje, ako môže legislatíva zamiešať karty nielen malým, ale aj etablovaným spoločnostiam. Pritom Uber zákon vyslovene neporušoval, len využíval diery, ktoré v ňom našiel. Všetko sa zmenilo po tom, čo Európsky súd rozhodol, že z pohľadu zákona nie je Uber technologická firma, alebo prepravca. Z tejto situácie vyplýva zásadná lekcia: nespoliehaj sa na deravý zákon. Ak sa ho niekto rozhodne „zaplátať”, zo dňa na deň môže byť tvoje podnikanie ohrozené.

Zastaraný zákon sa môže zmeniť

Zastaranosť zákona je jedným z dôvodov, prečo Uber fungoval niekoľko rokov aj na Slovensku. Napriek tomu, že ho istá skupina podnikateľov diskreditovala rôznymi aktivitami. Akonáhle však prišla zmena zákona, spoločnosť bola nútená stiahnuť svoje služby.

Jeden z hlavných konkurentov tu však zostal a podarilo sa mu chytiť používateľov Uberu. Taxify, estónsky startup, získal na viacerých svetových trhoch vynikajúcu pozíciu vďaka odchodu jednotky. Táto situácia sa pravdepodobne zmení po tom, čo sa Uber vráti naspäť (momentálne ide len o dohady, ale podľa niektorých informácií sa už pripravuje legislatívna pôda pre jeho návrat). Hlavne pre nespokojnosť šoférov s províznym systémom Taxify, ktorý je nastavený lákavo pre zákazníkov, no už menej lákavo pre živnostníkov, ktorý sa snažia využívať na podnikanie zdieľanú ekonomiku.

Ako sa poistiť pre prípad núdze

Tvoj startup nemusíš klasifikovať ako jeden z projektov zdieľanej ekonomiky, no aj tak sa ho môže dotýkať roky nenovelizovaný zákon. Aby si predišiel nepríjemným prekvapeniam, zožeň si právne poradenstvo. Spolupráca so skúseným právnikom ti pomôže v rôznych situáciách, ktoré sa spoza stola pri tvorení konceptov nedajú predvídať.

Ak začínaš mať pocit, že startupový svet má príliš veľa úskalí, ktoré zatiaľ nepoznáš… máš pravdu. Všetko je to o skúsenostiach, ktoré časom nadobudneš. Tak ako vo všetkom, najlepšie nájsť si skúseného mentora, ktorý tvoj rast podporí a zrýchli. V Miller Invest ti vieme poskytnúť