Tri tváre umelej inteligencie

Ak by ste sa opýtali niekoho len tak na ulici, čo je to umelá inteligencia, odpoveďou môže byť napríklad existencia robotov. Ak by ste ale tú istú otázku položili vedcovi, je celkom možné, že by jeho odpoveď trvala niekoľko minút a postupne by mal v očiach čím ďalej, tým viac hrôzy a strachu. Keďže umelá inteligencia by mala byť jedným z trendov na rok 2020, pozreli sme sa bližšie na princípy jej fungovania a možnosti, ktoré ponúka.

Umelá inteligencia dnes

Teória umelej inteligencie rozlišuje tri základné druhy, a to od najjednoduchšej po najinteligentnejšiu. Súčasná forma AI, ktorú dnes poznáme a ktorá sa využíva každým rokom viac, predstavuje prvý stupeň umelej inteligencie, tzv. Artificial Narrow Intelligence (ANI). Jej princíp spočíva v machine learningu, čiže zbere dát, ich analýze a vyhodnocovaní. ANI sa sústreďuje na jednu oblasť, rozhodnutia robí iba v tejto jednej oblasti a stále sa v tom zlepšuje. Čím viac skúseností zariadenie získava, tým sa vo svojich výsledkoch neustále vyvíja a robí ich rýchlejšie. Typickým príkladom ANI je Alexa z Amazonu, ktorá vám každé ráno povie predpoveď počasia alebo rôzne CRM systémy generujúce personalizované reklamy.

Na úrovni bežného človeka

Druhým stupňom umelej inteligencie je tzv. Artificial General Intelligence (AGI) a pri jej definovaní sa už dostávame do čisto teoretických rovín. AGI funguje na princípe machine intelligence a svojím spôsobom rozmýšľania a vyhodnocovania situácií sa dostáva na úroveň bežného človeka. Ak sa vyššie spomenutá ANI sústreďuje a je naozaj dobrá na jednu oblasť, AGI sa sústreďuje na viacero oblastí, dokáže spracovávať jazyk, obrazy, vyhodnocovať a zdôvodňovať svoje rozhodnutia.

Najinteligentnejšia z inteligentných

Posledný druh umelej inteligencie nesie označenie Artificial Super Intelligence (ASI) a svojím zmýšľaním predbehne najlepších vedcov sveta. Okrem bežných ľudských vlastností „hrozí“, že ASI bude schopná prijímať racionálne rozhodnutia, mať emócie alebo tvoriť umenie, čím by predčila aj všetkých svojich tvorcov. Svoje znepokojenie nad rozvojom AI vyjadrili už pred pár rokmi napríklad aj známy vizionár a nadšenec technológií, Elon Musk či svetový génius Stephen Hawking.

Umelá inteligencia na Slovensku

Čaro zariadení pracujúcich na princípe machine learningu, ktoré robia menej chýb, vedia pracovať 24/7 a urýchľujú procesy, objavilo aj množstvo slovenských spoločností. Hviezdou na trhu je spoločnosť Photoneo a ich 3D kamera, ktoré získalo cenu Startup roka 2019. Za najlepší startup minulého roka v oblasti machine learningu bol vybraný Nettle a ich chatbota dnes využíva aj spoločnosť Eset. Spoločnosť Pygmalios pomáha obchodníkom na základe zberu dát plánovať predaje, a to s využitím analýzy pohybov zákazníkov. PowerfulMedical zase dokáže diagnostikovať ochorenia srdca a odporučiť liečbu, ako inak, na základe umelej inteligencie. Je to nespočetne veľa nápadov, ktoré každoročne pribúdajú, expandujú do sveta a na ktoré môžeme byť právom hrdí.

Výsledky ukazujú, že zber dát dokáže zefektívnením procesov pomáhať tak v každodennom živote, ako aj v biznise. Veríme v potenciál mladých ľudí, ktorí sa neboja presadiť svoje nápady a myšlienky. Ak máš aj ty niečo, čo stojí minimálne za vypočutie, neváhaj a ozvi sa nám.

 

Trendy pre rok 2020 zo sveta startupov

Ak niekto tvrdí, že so startupmi sa v posledných rokoch roztrhlo vrece, má pravdu. Svetový “tech sektor” je v rozkvete a nezaostáva ani Slovensko. Aké trendy panovali v oblasti startupov v roku 2019, ktoré smery sú najinovatívnejšie a čo môžeme očakávať v roku 2020? 

Rok 2019 = rok bohatý na dátovú analytiku a IoT

V uplynulom roku zaznamenal trh veľké množstvo inovácií, ktorých cieľom bolo uľahčovať situácie v mestách, spoločnostiach či v každodennom živote. Veľký boom sme sledovali v zbere dát, ich analýze a následného využitia, virtuálnej realite, telemedicíne či umelej inteligencii. Niektorým vynikajúcim riešeniam sme sa venovali aj v našom seriáli o smart cities, nakoľko mestá považujeme za oblasť, v ktorej je stále priestor na zlepšenie.

Hviezdy slovenského trhu

Čo sa týka domácej scény, medzi najväčšie hviezdy roku 2019 patria startupy z oblasti dátovej analytiky a umelej inteligencie. Stratupom roka sa stala spoločnosť Photoneo, ktorá doslova “dala robotom oči a naučila ich vnímať svet”. Z nápadu trojice Slovákov je dnes spoločnosť pôsobiaca na celosvetovom trhu, ktorej rôzni investori poskytli miliónové finančné injekcie.

Slovensko – americký startup Surglogs, zase podporil digitalizáciu procesov v zdravotníctve, a to nahradením ručne vypisovaných kontrolných formulárov elektronickými. Jednoduchá myšlienka, ktorú si taktiež všimli zahraniční investori a z ktorej je dnes už miliónový projekt fungujúci v stovkách zdravotníckych zariadení naprieč celými Spojenými štátmi.

V čom vidíme potenciál

V našom seriáli o smart cities bola reč o niekoľkých vynikajúcich nápadoch súčasnosti, z ktorých viacero funguje na základe machine learningu. Práve v umelej inteligencii vidíme aj my obrovský potenciál a rýchlosť vývoja technológií fungujúcich na tomto princípe je neuveriteľná. Podľa posledného Artificial Intelligence Index Report vzrástli investície do startupov AI na celom svete z celkových 1,3 miliardy dolárov v roku 2010 na viac ako 40,4 miliardy dolárov v roku 2018. Čo možno v súvislosti s umelou inteligenciou očakávať v roku 2020?

Legislatívne zmeny

Aby nám technológie  neprerástli cez hlavu, prvou z vecí, ktoré už klopú na dvere, je potreba zmeny legislatívy reflektujúca vývoj inovácií. Hranice bude potrebné definovať najmä v nadväznosti na etické využívanie AI, ochranu osobných údajov a používanie rozpoznávania tváre. Tendencie na zakotvenie pravidiel a limitov budeme sledovať na rôznych úrovniach, no kto bude prvý, či jednotlivé štáty alebo taká Európska únia, môžeme iba tipovať.

„Humánnejšie“ zdravotníctvo

Oblasť, ktorá umelú inteligenciu využíva naplno, je zdravotníctvo. Už v súčasnosti je možné na tomto trhu sledovať zopár nápadov využívajúcich IoT, machine learning a AI, ktorých primárnym cieľom je šetrenie času. A ten je v niektorých prípadoch záchrany života potrebný viac ako čokoľvek iné. Aj preto experti tento rok očakávajú technologický boom práve v oblasti zdravotníctva. 

Zapojenie všetkých hráčov na trhu

A čo Čína? Jej zapojenie sa do AI technológií prichádza taktiež do úvahy. Svetová veľmoc, samozrejme, nechce v ničom zaostávať. Ak by sme chceli byť trochu ironickí (alebo „odvážni“?), dovolíme si povedať, že nápadov na „okopírovanie“ je v súčasnosti už dosť. Smutná, ale krutá realita.

Nad čím sa oplatí zamyslieť najviac?

Technológie nám majú pomáhať, a to tak v pracovnom živote, ako aj v bežných činnostiach. Aj jednoduchý, pre niekoho banálny nápad, môže mať svetlú budúcnosť a preraziť. Prax ukázala, že najmä riešenia, ktoré uľahčujú procesy a šetria čas v každodenných situáciách, majú úspech. Ak aj vy máte nápad na inovatívnu technológiu či zlepšenie, nečakajte, kým vás niekto predbehne so svojím riešením, a kontaktuje nás.

Majte svoje dokumenty vždy po ruke, aj vďaka slovenskej appke!

V dobe, kedy inovácie vládnu svetu a všetko, čo si len vieme predstaviť, prechádza do digitálnej podoby, by sme mohli ľahko vyhlásiť, že spotreba papiera musí klesať, no opak je pravdou. Bežný pracovník kancelárie totiž spotrebuje ročne až 10 000 listov papiera. Štátne inštitúcie, banky, poisťovne, podniky ale aj domácnosti, všetci sa pritom snažia prejsť na elektronickú komunikáciu a optimalizovať procesy. Generácia Z dokonca vie skôr ovládať technológie, ako rozprávať. Ako je potom možné, že sme v roku 2017 celosvetovo minuli 423,30 miliónov ton papiera, čo je o 30 miliónov ton viac než v roku 2008?

Chýbajú nám „papiere“ na úplnú digitalizáciu

Na to, aby sme sa sebavedome vrhli do rozsiahlej digitalizácie citlivých dokumentov, nám chýba predovšetkým legislatíva a predpisy, ktoré by také niečo dovoľovali. Je však zrejme len otázkou času, kedy sa k zlomovému bodu postupne dopracujeme. Smart zdravotníctvu, ktoré ide ruka v ruke s digitalizáciou, sme sa venovali nedávno. Čo tak mať pri sebe v telefóne odporúčanie od lekára na návštevu špecialistu? Alebo výsledky, ktoré musíme následne niekam zaniesť? Je ľahšie ich stratiť alebo ich mať stále poruke v digitálnej forme? Zhromažďovanie údajov o zdravotnom stave a ich neustála kontrola by mala byť na prvom mieste, no začať sa dá aj menej dôležitými dokumentami. Podnikatelia už teraz môžu množstvo fyzických kópií faktúr či inej dokumentácie obmedziť na minimum.

Vzdať sa papiera nie je na škodu

Digitalizácia a elektronizácia dokumentov má viacero výhod. Okrem rýchlejšieho prístupu k informáciám ušetria firmy nielen peniaze na kartotéky, ale aj priestor, ktorého prenájom je neraz vo firemnom rozpočte podstatnou položkou. Virtuálne priestory, do ktorých sú naskenované či od pôvodu digitálne dokumenty ukladané, poskytujú aj väčšiu bezpečnosť, no najmä prinášajú úsporu času pri vyhľadávaní potrebných údajov. Vďaka OCR skenu je navyše možné elektronické dokumenty spárovať s inými systémami či vyťažiť z nich dáta, ktoré môžu podnikatelia následne používať.

Vždy pripravený! Aj so strateným pasom v zahraničí

Digitalizácia nešetrí len čas a peniaze veľkých či menších firiem, no môže nám pomôcť aj v každodennom živote. Ak by ste sa chceli pridať do skupinky “paperless” a robiť veci efektívne, možností máte viac než dosť, a to v práci, alebo rovno u vás doma. Slovenským zástupcom v boji proti zbytočným papierovačkám je aplikácia DOCKitIN, s ktorou môžete mať všetky zložky vášho pracovného a súkromného života k dispozícii, kdekoľvek sa nachádzate. 

Stratili ste doklady v zahraničí? Keep calm, všetko máte v aplikácii u seba v telefóne, pas, svoj občiansky preukaz aj rodný list dieťaťa, takže sa na veľvyslanectve vyhnete zdĺhavej identifikácii.

Vďaka základnej verzii DOCKitINu, ktorá je pre každého zadarmo, si užívateľ po registrácii môže fotiť a ukladať dokumenty do aplikácie v telefóne. Tá dokumenty kategorizuje a vyhľadáva cez kľúčové slová, a tak ich v prípade potreby vždy rýchlo nájdete. V platenej verzii si môžete objednať službu, kedy dokumenty zašlete kuriérom priamo do DOCKitIN-u, tam dokument prevedú do elektronickej podoby pomocou OCR skenu (optické rozpoznávanie znakov) a tlačený dokument založia u seba archíve. Všetko budete mať pekne spolu pod jednou strechou.

Digitálna kartotéka vo vrecku

Prečo teda nezačať s digitalizáciou už teraz, vo vlastnej réžii? Hoci DOCKitIN samozrejme zatiaľ službu automatizovaného ukladania zdravotných záznamov neposkytuje, nič vám nebráni uložiť si záznamy na vlastné účely do aplikácie a naplno využívať výhody, ktoré už teraz máte k dispozícii. Najnovší krvný obraz z preventívnej prehliadky sa vám určite zíde u niektorého zo špecialistov či zmluva o úrazovom poistení dostupná hneď na pohotovosti vám tiež určite uľahčí život.

Prečo sa teda oplatí z fyzických šanónov presedlať na tie digitálne? No predsa, aby ste boli vždy a všade pripravení!

Aj SMART riešenia môžu pomôcť spomaliť globálne otepľovanie

Podľa výsledkov Eurostatu viac než polovicu emisií v Európskej únii produkuje výroba energie. To znamená, že medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia patria elektrárne, ktoré majú na emisiách až 54% podiel. Čo s tým vieme urobiť? Možno by mohli pomôcť smart mestá. Jedným z pilierov konceptu smart cities je totiž práve inteligentná energetika a vykurovanie.

Vitajte v tmavých uličkách

Veľké mestá spotrebujú až 2/3 svetovej energie a tepla, medzi iným aj kvôli deväťdesiatjeden  miliónom pouličných svetiel, a to hovoríme iba o Európe. Mať pekne vysvietené ulice a hlavné cesty nás preto ročne stojí viac ako 10 miliárd eur, nehovoriac o emisiách, ktoré takýmto spôsobom (veľakrát úplne zbytočne) vzniknú. Aj vy súhlasíte, že svietiť, v určitom čase a intenzitou, ktorá nie je nevyhnutná, netreba? Na chodbách v spoločných priestoroch obytných domov či pred hlavným vchodom svetlo na fotobunku už dávno využívame a spoločnosť Luminext tento princíp posúva ešte ďalej. Ich koncept smart osvetlenia reagujúceho na pohyb a zároveň zbierajúceho a analyzujúceho dáta vám umožní zažiť nočnú prechádzku ulicami ako z rozprávky. V holandskom meste Hegelo sa pouličné lampy automaticky rozsvecujú podľa pohybu a naopak stlmia svetlo tam, kde sa žiadny pohyb nenachádza. Dáta sú zároveň ukladané a analyzované, na základe čoho má mesto prehľad aj o spotrebách v konkrétnych lokalitách a v konkrétnych časoch.

Všetko sa dá, keď sa chce

Smart riešenia, ktoré nám pomôžu  obmedziť emisie, však pri mestách zďaleka nekončia. Na trhu môžeme už teraz nájsť viaceré účinné IoT riešenia aj pre spoločnosti a domácnosti, a efektívne tak optimalizovať svoju vlastnú spotrebu elektriny a tepla. Napríklad Holandsko ako krajina priamo vystavená dôsledkom globálneho otepľovania neváha skúšať stále nové veci, ako skleníkový efekt čo najviac obmedziť. Prečo nevyužiť rieku na schladenie budovy namiesto klímy? A načo v zime páliť veľké množstvo elektriny na ochladenie boxov v laboratóriách, keď je voda v kohútikoch už studená a dokáže schladiť systémy na potrebnú teplotu? Aj to sú nápady, ktoré poháňajú eko technológie vpred a vďaka ktorým môžeme práve v Amsterdame nájsť najzelenšiu a najinteligentnejšiu budovu sveta, The Edge.

Dnes mám náladu na ľudí a slnko

V holandskom The Edge fungujú spoločnosti prevažne na princípe zdieľaných kancelárií. Podľa výsledkov sa takýmto spôsobom ušetrí až o 70% elektriny viac, než v porovnateľných business centrách. Celá budova totiž funguje na IoT zariadeniach, ktoré sú vzájomne prepojené. Ak pracujete v The Edge, môžete navyše zabudnúť aj na to, že máte “svoj stôl” v kancelárii. V momente, keď sa ako zamestnanec tejto firmy zobudíte, aplikácia v telefóne rozpozná váš rozvrh na konkrétny deň a spojí sa s budovou. Ak dnes potrebujete pracovať v office a systémy pri príchode rozpoznajú vaše auto, spolu s pracovným miestom v kanceláriách vám priradia aj parkovacie miesto v budove, ktoré je akurát dostupné. V budove navyše môžete pracovať v malých súkromných miestnostiach, kde je väčší pokoj a lepšia možnosť sústrediť sa, alebo v miestnosti, kde vám slnko a príležitostná konverzácia s kolegami spríjemnia deň. Svoju robotu si môžete urobiť pri stoloch na terase alebo iba pri pultoch na státie. Jednoducho si už ráno vyberiete, na aké prostredie máte dnes náladu a kde sa vám bude pracovať najlepšie.

Smart budovy vo svete

Budovy s inteligentnými systémami nájdeme v rôznych kútoch sveta. Napríklad v priestoroch singapurského Capital Tower sú umiestnené detektory pohybu na šetrenie energie a kondenzácia z klimatizačnej jednotky sa využíva na zníženie spotreby vody. Neustále monitorované je aj množstvo oxidu uhoľnatého na zabezpečenie optimálnej kvality vzduchu a  budova má aj okná s dvojitým zasklením, ktoré optimalizujú prenikanie tepla a tiež tak prispievajú k znižovaniu spotreby energie. DPR Construction v San Franciscu sa zase môže pýšiť zabudovanými fotovoltaickými panelmi, strešnými solárnymi panelmi slúžiacimi na ohrev vody, strešnými oknami fungujúcimi na solárnej energii alebo živými stenami.

Malými krokmi k veľkému úspechu

Mnohokrát si však budovu, v ktorej žijeme či pracujeme, môžeme len ťažko postaviť sami. Čo teda máme robiť, ak by sme chceli začať od seba? Jedným z najjednoduchších riešení, ako spotrebu energií regulovať aj vo vlastnej domácnosti, sú inteligentné zásuvky. Tie umožňujú mať domáce spotrebiče neustále pod kontrolou aj na diaľku. Ak nechcete míňať energie zbytočne, prostredníctvom aplikácie ich viete zapnúť alebo vypnúť, nech ste kdekoľvek. Viete tak prípadne optimalizovať aj kúrenie, ktoré počas dlhšej služobnej cesty obmedzíte, no pár hodín pred príchodom domov znova zapnete naplno, aby ste už prišli do príjemne vykúreného domu. Zapnutým rádiom na chalupe navyše môžete odplašiť prípadných zlodejov.

Ako čo najviac ušetriť

Ako potom budeme vedieť, či míňame veľa alebo málo? A to nemusíme hovoriť iba o peniazoch, ale šetrný prístup môžeme aplikovať aj na energie a optimalizovať tak svoje „energetické výdavky“. Ak by ste chceli mať presný prehľad, koľko utratíte mesačne za konkrétny spotrebič v domácnosti, zaujímavé riešenie priniesla nemecká spoločnosť FRESH ENERGY. Nie je potrebné, aby ste volali odpočtárov meračov, prehľad máte priamo u seba v telefóne. A keďže senzory neustále zbierajú dáta, ich analýzou sú navyše schopné upozorniť vás na vzniknuté anomálie a dokonca predpovedať poruchu spotrebiča. Pomôžeme tak svojej peňaženke aj životnému prostrediu.

Keď je to také inteligentné… uvarí mi to aj kávu?

Áno, uvarí. Okrem produktov pre SmartHome ako sú vstupné kamery, vysávače, osvetlenie, zástrčky či termostaty, Amazon prináša aj hlasového asistenta Alexu. Tá vám s pomocou služby Home Connect dokáže na základe hlasových povelov nielen urobiť kávu z pohodlia gauča, ale aj stlmiť svetlo a znížiť tak spotrebu energie.

Na rovnakom princípe funguje aj Google Nest Hub. Tento malý tablet vám odpovie na otázky o počasí, dopravnej situácii, pripomenie naplánované stretnutia alebo pustí obľúbenú hudbu. Google Nest Hub je však možné prepojiť aj s robotickým vysávačom, inteligentnými svetlami či kúrením v celom dome. Na základe vzorcov vášho predošlého správania zariadenie presne bude vedieť, kedy nemusí kúriť alebo kedy je postačujúce zapnúť iba tlmené svetlá.

Kreativite sa medze nekladú a unikátnych nápadov nie je nikdy dosť. Máš návrh alebo riešenie, ktoré môže pomôcť optimalizovať alebo zefektívniť využívanie energie alebo tepla? Neváhaj a ozvi sa nám!

 

Kedy nás začnú technológie zachraňovať?

Podľa nedávnej štatistiky zhromažďuje vo svojom smartfóne údaje o svojom zdraví až 52% užívateľov. Snažíme sa pomocou smartfónov schudnúť, zdravšie jesť, prejsť denne určitý počet krokov či viac športovať. Okrem toho, že nám tieto informácie pomôžu individuálne, môžu mať aj výraznejšiu funkciu pri všeobecnej zdravotnej starostlivosti.

Aj mesto môže pomôcť

V roku 2014 bol americký Louisville klasifikovaný ako mesto 16. najhoršie mesto pre astmatikov. V snahe zmeniť to rozdali ľuďom s dýchacími problémami smart inhalátory. Pomocou nich následne zistili, ktoré z mestských častí sú pre astmatikov najproblémovejšie tak, že údaje o tom, kde boli inhalátory najviac používané, sa zaznamenávali do aplikácie v smartfóne. Tá následne odosielala tieto výstupy priamo mestu. Na základe týchto údajov mohli kompetentní v týchto oblastiach vysadiť viac stromov a zmierniť škodlivé následky znečisteného ovzdušia. Výsledkom bol až 60% pokles problémov v inkriminovaných oblastiach.

Dáta a diagnostika 

Pomocou dostupných technológií sa tak celkom presne dajú sledovať vzorce ľudského správania a v prípade dlhodobejšieho používania výsledky porovnávať s tými predošlými. Podobná forma včasnej „diagnostiky“ je dôležitá najmä pri stareckej demencii či rôznych formách depresie. Pri takýchto chorobách totiž symptómy mnohokrát nastupujú postupne bez akejkoľvek výraznej zmeny, ktorú by sme si mohli všimnúť. Technológie určené na sledovanie takýchto zmien však jemné odtienky v spánkovom cykle či v odchýlky v zaužívaných zvyklostiach zaregistrujú a vyhodnotia ich. V prípade, že sa pacient s Alzheimerom zatúla preč z domova, inteligentné zariadenie by malo byť dokonca schopné navigovať ho domov.

Mesto, vďaka ktorému môžeme byť zdravší

Takáto diagnostika však nepomôže iba jednotlivcom, ale môže byť prínosná najmä v kontexte mesta ako geografického priestoru. Údaje získané v rôznych osídlených oblastiach môžu byť dobrým základom pre širšiu analýzu symptómov chorôb či vplyvov na ich liečbu. A ak by navyše mali lekári prístup k prejavom konkrétnych zdravotných problémov na širokej vzorke obyvateľstva, vďaka detailným záznamom symptómov by mali o týchto chorobách ucelenejšiu predstavu a pravdepodobne by ich mohli efektívnejšie liečiť.

A čo smart domácnosť?

Smart cities idú ruka v ruke so smart domácnosťami, ktoré zohrávajú tiež nemalú rolu pri zdravotnej starostlivosti budúcnosti. Ak sa v domácnosti pacienta budú nachádzať smart zariadenia, ktoré umožnia jeho sledovanie a doliečovanie na diaľku, znamená to pre neho včasnejšie prepustenie z nemocnice. Liečba v pohodlí domova je preukázateľne účinnejšia a v nemocniciach navyše zostane viac miesta pre pacientov s ťažšími diagnózami.

Smart zdravie pre každého

Dnes už vďaka Smartwatch alebo Applewatch môže mať svojho vlastného fitness trénera a výživového poradcu naozaj každý. Tieto zariadenia dennodenne agregujú množstvo dát o našom zdravotnom stave a najnovšie Applewatch majú dokonca vstavaný EKG senzor, ktorým si viete (spoľahlivejšie alebo menej spoľahlivo) skontrolovať, či je tep vášho srdca v poriadku. V prípade pádu navyše užívateľovi toto zariadenie hneď ponúkne možnosť zavolania rýchlej pomoci. Známy je už aj prípad, kedy inteligentný náramok Fitbit pomohol (takmer) vyriešiť vraždu. Nie sme ďaleko ani od toho, aby na základe takýchto dát umelá inteligencia vyhodnotila, aké zdravotné problémy nás v budúcnosti môžu čakať, ak sa napríklad v súčasnosti nebudeme dostatočne hýbať.

Problematické súkromie

S akumuláciou obrovských dát však prichádza aj veľká zodpovednosť. Naozaj chceme, aby o nás aplikácia v telefóne či dokonca mesto, v ktorom žijeme, vedelo všetko? Ako budú naše údaje chránené pred zneužitím? Informácie o tom, kedy sa zdržujeme doma a kedy sme naopak niekde inde, sú veľmi ľahko zneužiteľné rovnako ako údaje o tom, čo máme radi, v akých obchodoch nakupujeme a aké sú naše zaužívané cesty z práce a do práce. Dáta sú v dnešnej dobe cennou vecou, o ktorú sa ľudia budú deliť čoraz ťažšie, a to môže celé napredovanie smart zdravotnej starostlivosti spomaliť.

Africké začiatky smart zdravotníctva

Smart health však nie je oblasťou, ktorá by bola žiarivou novinkou. Od roku 2016 napríklad v africkej Rwande rozvážajú lieky a transfúznu krv drony. Tie balíček vypustia nad miestom určenia a s pomocou malého padáčiku vám zásielka pristane až pred dverami. Znie to ako z filmu? Možno. Dnes už drony rozvážajú lieky aj v Tanzánii, USA, Austrálii, Fínsku, Nemecku či na Islande. Pri tempe, akým sa vyvíjajú technológie, to môže znamenať, že súčasný počet lekárov, ktorý by sa inak mal zvyšovať, aby o pár rokov dokázal pokryť celú populáciu, možno nakoniec postačí. Malé biočipy, prenosné zariadenia či veľké diagnostické zariadenia a telemedicína… to sú zrejme lekári blízkej budúcnosti. 

Zdravotná starostlivosť, ktorá nebolí

Pre začiatok by možno stačilo, ak by sme si vedeli pohodlne z domu cez aplikáciu vyriešiť návštevu lekára, keď dostaneme obyčajnú virózu. Pilotný projekt MAIA MD v spolupráci s Všeobecnou zdravotnou poisťovňou napríklad takúto možnosť už niektorým pacientom ponúka. Produkt Origuard PHARMA zase pomáha bojovať proti nelegálnym liečivám, ktoré by mohli pacientom potenciálne uškodiť. Možno sa teda najskôr treba uspokojiť s menšími úspechmi a postupne odkrývať možnosti technológií, ktoré sa nám ponúkajú. Máš aj ty nejaký smart nápad, ako zlepšiť zdravotnú starostlivosť? Ozvi sa nám a možno ti ho pomôžeme realizovať.

Bude niekedy parkovanie v Bratislave inteligentné?

Smart technológie idú ruka v ruke s bojom o udržateľnosť zdrojov. Najviac emisíí, až 70% z celkovej produkcie CO2, pritom vzniká v mestách, čo môže viesť ku klimatickým zmenám s nenávratnými dôsledkami. Práve preto sa mnohé z nich rozhodli pre smart či menej smart opatrenia, ktoré takýmto zmenám môžu efektívne zabrániť. Aj vďaka nim sa už 40 miest na svete môže pochváliť tým, že využívajú energie výlučne z udržateľných zdrojov. 

Ako môže pomôcť inteligentné parkovanie?

Podľa výstupu z globálneho prieskumu IBM môžu až 30% premávky v centre mesta spôsobovať vodiči, ktorí sa v podstate nikam nepresúvajú, iba bezvýsledne hľadajú voľné parkovacie miesto. Samozrejme, priamo úmerne sa zároveň zvyšujú aj vyprodukované emisie. Ako sa to však dá riešiť?Zatiaľ čo sa európske mestá snažia počet áut najmä vo svojich centrách výrazne obmedziť, mnohé z veľkých amerických miest akým je San Francisco, Los Angeles či Reno v Nevade, kde si obyvatelia svoj život bez auta nevedia predstaviť, implementujú pomocou spoločností, ako Streetline, politiku smart parkovania.

Riešenie smart parkovania v mestách spočíva v senzoroch zabudovaných v parkovacom mieste či nad ním následne prepojených mobilnou aplikáciou s užívateľom. Pomocou nej možno vidieť live polohu voľného parkovacieho miesta a užívateľ sa k nemu dokonca môže rovno nechať navigovať. Ušetrí tak čas aj emisie spálené hľadaním voľného miesta. Pohonné hmoty zbytočne spálené bezvýsledným krúžením po tých istým miestach a čas strávený hľadaním vhodného miesta na parkovanie však neušetria iba vodiči, ale aj mestská polícia. Pomocou aplikácie totiž presne uvidí, ktorému z áut už vypršal zaplatený parkovací čas. Výjazdy sa tak výrazne zredukujú, nehovoriac o emisiách, ktoré sa zbytočne nedostanú do ovzdušia.

Smart parkovanie môže pomôcť aj pri efektívnom využívaní rezidentských miest. Miesta ľudí v garážach väčších obytných domov, ktorí chodia denne do práce a cez deň je ich miesto voľné, ho môžu na určitú časť dňa do aplikácie pridať ako dostupné a jednoducho tak zoptimalizujú svoje výdavky na prenájom garáže tým, že si ich rozdelia s úplne náhodným človekom.

Bratislava v 21. storočí

Od novembra bude prebiehať pilotné testovanie prvého rezidenčného parkovania v Petržalke, ktoré je ešte od inteligentného parkovania ďaleko. Smart parkovanie totiž nie je o tom, ako sťažiť parkovanie s autom nerezidentom tak, aby sa takéhoto presúvania po meste úplne vzdali, ale o efektívnom využívaní existujúceho parkovacieho priestoru. V istej podobe by sa možno dalo implementovať u nás aj v súčasnosti a potenciálne by zavádzanie novej parkovacej politiky dokonca urýchlilo. Smart riešenia by mohli pomôcť pri monitoringu reálneho počtu a fluktuácie vozidiel v Petržalke či v centre pri edukácii vodičov k novým vzorcom správania. Pri nedostatku miest, ktorý je v centre hlavného mesta zjavný, by si zrejme každý šofér cestu autom do centra rozmyslel, ak by už doma videl, že takmer žiadne miesta tam, kde plánuje zaparkovať, voľné naozaj nie sú.

Kde začať?

Možno nemusíme mať veľké oči, ako byť hneď smart a na začiatok si stačí vziať príklad od Osla, ktoré už v centre mesta odstránilo takmer každé parkovacie miesto a namiesto toho rozšírilo pešie zóny aj cyklistické trasy alebo sa inšpirovať Parížom, ktorý sa každý týždeň v nedeľu vzdá automobilovej dopravy.

V prípade záchytných parkovísk na okrajoch mesta sa snažíme vziať si príklad z Viedne, ktorá nedávno znova získala titul mesta, v ktorom sa žije najlepšie, no aj tieto riešenia si určite vyžiadajú dlhší čas na realizáciu, tak prečo nad nimi nerozmýšľať rovno tak, aby boli čo najviac smart? Nepotrebujeme predsa novú parkovaciu politiku, ktorú o pár rokov budeme nahrádzať niečím novým len preto, aby sme konečne aj my parkovali ako v 21. storočí.

Pri zavádzaní a nastavovaní parkovacej politiky je mnoho otázok, ktoré treba doriešiť. Máš aj ty nejaký smart nápad, ako pomôcť hlavnému mestu? Neboj sa nám ozvať.

Mobilita v smart city alebo ako vyriešiť dopravnú apokalypsu v mestách

Keď sa povie doprava, respektíve mobilita v smart city, láka to k predstavám o dronoch, autonómnych vozidlách alebo elektromagnetických diaľniciach. Skôr či neskôr sa dostaneme aj do tohto bodu, najmä autonómne vozidlá sú už za rohom. Skutočnosť nie je také sci-fi – aspoň nie na povrchu.

Ako pri väčšine riešení v inteligentných mestách, smart mobilita nemá byť naleštenou expozíciou strojov ako vystrihnutých z hollywoodskych filmov. Je to možno trochu nudnejší, no o to efektívnejší ekosystém procesov, starých aj nových zariadení, s prepojením na infraštruktúru mesta.

 

5G zmení dopravu v smart mestách

Ak píšeme, že autonómne vozidlá sú už za rohom, myslíme tým bezpečné autonómne vozidlá. Testovacie jazdy niekoľkých modelov doposiaľ neposkytli dostatočne presvedčivý dôkaz o tom, že takéto autá sú vhodné do každej situácie.

<iframe src=’//players.brightcove.net/2540076170001/B1Hli6KCG_default/index.html?videoId=6073169137001#t=12s’ allowfullscreen frameborder=0></iframe>

Okrem vylepšeného systému a AI tomu pomôže hlavne 5G. Práve rýchlosť pripojenia bude mať obrovský vplyv na to, ako sa autonómne vozidlo zachová v krízových situáciách. Autá nebudú zbierať informácie len prostredníctvom kamier či senzorov. Omnoho podstatnejší bude ekosystém, ktorý sa aj za pomoci 5G sieti vytvorí. Vehicle-to-vehicle (V2V), teda vozidlo-vozidlo a vehicle-to-infrastructure (V2I), vozidlo-infraštruktúre, hovoria o spôsobe, ako budú zariadenia komunikovať. Buď to bude komunikácia medzi jednotlivými vozidlami, alebo medzi vozidlom a smart infraštruktúrou. Predstaviť si pod tým môžete napríklad komunikáciu vlastného auta so zastávkou MHD, ku ktorej sa blíži električka.

 

Mikromobilitu poznáme už aj na Slovensku

Mnohé časom overené inovácie nemajú nálepku smart, no sú tiež súčasťou inteligentných mestských ekosystémov. Napríklad trend mikromobility neobišiel ani nás. Elektrické kolobežky a bicykle sa dostali aj do slovenských miest a je možné si ich zapožičať pomocou smart aplikácií, nasnímaním QR kódov a odomknutím zariadenia.

Pomocou mikromobility je tiež problém s preplnenými cestami menej akútny. Vhodne umiestnené stanovištia bicyklov a kolobežiek pri záchytných parkoviskách umožnia dopraviť sa dochádzajúcim šoférom na určené miesto bez toho, aby sa pričiňovali o dopravný kolaps. V tomto prípade môže byť prekážkou pre implementovanie podobného systému na Slovensku absencia bezpečných cyklochodníkov. A neznalosť pravidiel dopravy účastníkov cestnej premávky, čo je však už iná téma.

 

Prepojenie pomocou jednej platformy: Mobility as a Service

Dáta, dáta, dáta – smart city je práve o nich a v prípade dopravy narážame na problém, ktoré už dnes niektoré firmy vyriešili. Tým, že je k dispozícii viacero poskytovateľov, napríklad mikromobilných zariadení (v Bratislave Softgate alebo Slovnaft), on-demand služieb (Bolt) aj hromadná doprava pod záštitou miest (DPB), dáta sú roztrieštené, neprepojené. Princíp smart miest spočíva aj v komunikácii naprieč rôznymi druhmi prostriedkov, inštitúcií a zariadení. Namiesto zložitých prepojení je logickejšie využiť jednu platformu s množstvom funkcionalít, ktorá dokáže dáta efektívne uchovávať, prepájať aj využívať.

Práve na tomto princípe je postavená firma Moovel, ktorej riešenia zjednocujú hromadnú dopravu, on-demand služby aj mikromobilné služby. Objednávky, platby, informácie, to všetko nájde používateľ v jedinej aplikácii.

 

Softgate ukazuje, že sa to dá aj na Slovensku

Spomínaná firma Softgate, ktorá do Bratislavy priniesla sharing elektrických kolobežiek a systém ich výpožičiek je príkladom, že aj slovenské firmy u nás môžu podporiť príchod smart cities. Mnoho aspektov je stále v raných fázach, preto majú inovatívne spoločnosti a startupy možnosť podchytiť si vznikajúci trh. Ak si myslíš, že niektoré z tvojich riešení by posunulo predstavy o slovenských smart mestách bližšie k realite, ozvi sa nám.

Ako sa bojuje s odpadom v smart city?

V predchádzajúcom blogu sme začali s témou smart city a rovno sme uviedli aj príklad jedného z aspektov, ktoré dokážu inteligentné mestá riešiť veľmi efektívne. Manažovanie odpadu.

Možno si povieš, že odpad a zbavovanie sa ho je tá najmenej smart téma, akú by sme mohli rozobrať. Výhoda inteligentných technologických riešení spočíva v tom, že sa dajú aplikovať takmer na všetko. A odpad rozhodne nie je v živote mesta banálnou témou. Stačí sa prejsť po exponovaných mestských štvrtiach. Preplnené koše predstavujú nielen hygienický, ale aj finančný problém.

Hygienu rozoberať nemusíme, vytekajúce organické odpadky nie sú na rozpálenom chodníku nič príjemné. Finančný problém spočíva v neefektívne vynaložených nákladoch na odstránenie odpadu, teda jeho manažovanie.

 

Palivo, distribúcia, ľudská práca

Neefektívne odstraňovanie odpadu znamená zbytočné míňanie paliva pri jeho distribuovaní aj ľudskú prácu, ktorá nie je potrebná. Manuálne kontrolovanie prázdnych smetných nádob zaberie pracovníkovi čas, ktorý mohol tráviť na ceste k inému, preplnenému košu.

 

Smart riešenie poskytuje aj slovenský startup

Ako funguje manažovanie odpadu v smart meste? Na začiatku sú dáta, ktoré však treba nejakým spôsobom zbierať. Pomôcť so zberom dát, napríklad s diagnostikou smetných nádob, pomáhajú senzory.

Slovenská firma Sensoneo je jedným zo zelených inovátorov, ktorí pomáhajú budovať inteligentné mestá. Ich senzory využívajú ultrazvuk na odhad vzdialenosti medzi zariadením a odpadom, čím monitorujú stav smetných nádob. Následne informáciu odosielajú do siete IoT (Internet of Things) spojenej s cloudom. Informačný systém, ktorý je s cloudom spojený, vie v reálnom čase vyhodnocovať najvhodnejšiu trasu pre autá poverené zberom odpadkov. To im ušetrí čas, palivo aj kontrolu nádob.

 

Zapojenie obyvateľov do zberu dát

Do mestského ekosystému patria aj ľudia, a tie najefektívnejšie riešenia s nimi počítajú. Sensoneo ponúka používateľom šikovnú aplikáciu, vďaka ktorej môžu kontrolovať stav a zaplnenie smetných nádob, či dokonca nahlasovať preplnené kapacity.

Týmto spôsobom firma Sensoneo môže mierne preklenúť problém, s ktorým sa potýka ona aj konkurenčné riešenia. Ultrazvukové senzory nie sú stopercentné, najmä kvôli heterogénnosti odpadu. Niečo ako hladina odpadu v smetnej nádobe neexistuje a senzor môže vykazovať nepresné údaje. Situácia sa dá riešiť zvýšením počtu senzorov pre vykreslenie reálneho stavu, no to zároveň zdvihne náklady. Aplikácia je preto šikovné riešenie, s ktorým sa dá aj z nedostatku technológie vyťažiť.

Smart cities sú však o neustálych inováciách a zefektívňovaní. Nedostatky, ktorými dnes trpí waste management v mestách, môže už zajtra vyriešiť nápad s unikátnym riešením. Myslíš si, že taký nápad máš? Napíš nám.

 

Smart cities: od prázdnych košov po MHD, ktorá nemešká

Všetko je už smart, tak prečo by nemohli byť aj mestá… Čo to ale vlastne sú, tie smart cities? Na to sa pozrieme v najnovšej sérii článkov zameranej práve na fenomén inteligentnej urbanizácie.

Keď je niečo smart, väčšina ľudí si s názvom spája to, čo poznajú: smartfóny alebo smart TV. V prípade miest je koncept uchopiteľný trochu ťažšie, do mesta predsa aplikácie nenainštalujeme. Základ smart technológii ale spočíva v tom, že zbierajú dáta. Následne dokážu zozbierané dáta automaticky využiť pre zefektívnenie niektorých procesov. Stále to znie zložito, tak si to ukážme na konkrétnom príklade.

Ako to funguje ne-smart: Smetný kôš na verejnom priestore je neustále plný. Mesto o situácii netuší, pretože problém nikto nehlási. Konkrétny preplnený smetný kôš sa preto vysypáva rovnako často, ako iné, menej vyťažené smetné koše.

Ako to funguje smart: Smetný kôš vo verejnom priestore má senzor, ktorý systému hlási obsadenú kapacitu. Keďže sa kôš plní častejšie, sú k nemu potrebné aj častejšie výjazdy. Mesto zabezpečí odvoz smetí, pretože ich na situáciu upozorňuje systém.

Situácia by sa dala zvládnuť, do úvahy ale musíme brať aj veľkosť územia. To, čo sa dá manuálne spraviť v Príkrej (dedina v okrese Svidník, v roku 2016 mala 7 obyvateľov), nebude možné spraviť rovnako efektívne v Košiciach či Bratislave. Najefektívnejšie využitie smart konceptov je práve vo veľkých mestách, ktoré bojujú s nedostatočnými kapacitami služieb pre verejnosť. Jediným riešením je využívať ich racionálne, na základe dát, nie pocitov.

 

Smart city má viacero rámcov

Dáta sú síce hlavným stavebným kameňom smart miest, nie sú však jediným. Technológie, organizácie a inštitúcie, ľudské a energetické zdroje sú rovnako súčasťou základov pre inteligentné mestá.   

Súčasťou smart iniciatív nie je len technologické obohatenie života v meste, ale aj ekologický dopad. Dôraz na udržateľnosť, zelené technológie a riešenia s pozitívnym environmentálnym impaktom sú často zahrnuté do smart konceptov. Ako príklad môže poslúžiť Barcelona, ktorej Parc del Centre de Poblenou je nepretržite monitorovaný. Systém hlási záhradníkom, ktoré časti parku potrebujú viac závlahy a tým im šetrí čas a zefektívňuje prácu. Toto riešenie kombinuje dátový, ľudský aj environmentálny rámec do jedného funkčného celku.

 

Aj slovenské mestá by mali byť smart

Na Slovensku sa tiež rozbiehajú iniciatívy, ktoré sa snažia dostať naše mestá do zoznamov inteligentných urbanistických lokácií. Okrem Telekomu, ktorý ponúka mestám programy monitorovania energie, inteligentných svetiel alebo dokonca manažment dopravy, vznikla v spolupráci s firmou Sygic iniciatíva Chcem smart mesto, o ktorú prejavili záujem aj mestá Trnava, Trenčín, Banská Bystrica, Dolný Kubín, Hlohovec a Prešov.  

 

Prečo by sa malo čoraz viac samospráv rozhodnúť pre smart riešenia? O tom si povieme v ďalších častiach tejto série o smart cities.

5 žien, ktoré posúvajú slovenské startupy vpred

Začiatkom mája prebehol galavečer Slovenka roka. Súťaž má vlastnú biznisovú a podnikateľskú kategóriu, do ktorej sa v minulosti už dostali aj ženy, ktoré sú v startupovom svete známe. Tento rok vyhrala práve v tejto kategórii riaditeľka pre inovácie a rozvoj vo Philip Morris, Andrea Gontkovičová, ktorá získala zároveň celkové ocenenie Slovenka roka.

Aj keď titulok hovorí o 5 úspešných ženách, status nižšie nás prinútil zamyslieť sa. Prečo deliť úspech na mužský a ženský, ak hovoríme o biznise? Čísla nepustia, buď si úspešný, alebo nie. Ženská kategória úspechu v biznise neexistuje. Jedine v súťažiach (a ani tam to nie vždy má zmysel). Hoci v tomto článku budeme hovoriť o ženách, úspešných startupistkách, neradi by sme skĺzli do niečoho, čo pôsobí ako zľahčovanie ich úspechu.

Milónové firmy či projekty, ktoré založili a vedú ženy z nášho výberu, sú dostatočnou zárukou toho, že výber je viac než opodstatnený. Opusťme ale gender porovnávania a poďme sa pozrieť na náš výber.

Andrea Zahurancová, Eyerim

Eyerim ti asi nemusíme predstavovať. Ak ale predsa – je to najrýchlejšie rastúci e-shop s očnou optikou v CEE regióne. Od biznis modelu, cez technické prevedenie, Eyerim funguje ako dobre namazaný stroj a získal investíciu 3 milióny eur od investičných spoločností. Za jeho úspechom stoja 4 zakladatelia a jednou z nich je Andrea Zahurancová, ktorá v projekte pôsobí aj ako kreatívna riaditeľka.  

Andrea Basilová, Sensoneo

Zakladateľka startupu Sensoneo, ktorá zároveň zastrešuje jeho komunikáciu. Sensoneo je výborný príklad toho, ako môže startup riešiť aktuálne svetové problémy. Pomocou senzorov monitoruje produkovaný odpad v mestách a umožňuje tak efektívnejší manažment. Projekt sa rozšíril až do 30 krajín. Naraisoval niekoľko investícií od súkromných investorov vo výške 2,2 milióna eur.

Lucia Šicková, Edufactory

Spoluzakladateľka presláveného štúdia vyvíjajúceho úspešné herné tituly na Facebooku, Pixel Federation. Lucia Šicková zúročila svoje bohaté skúsenosti v IT a HR pri založení viacerých projektov, medzi nimi aj Edufactory by Pixel Federation. Ten je zameraný na to, čo Luciu baví najviac: interaktívne vzdelávanie, inovácie a gamifikáciu.

Petra Kemková, Minty

S Minty sa stretli pravdepodobne len dizajnéri, ktorí čítajú náš rebríček. Platforma prepája ilustrátorov a grafikov s klientmi. Je to užšie zameraný projekt, aj preto naraisoval nižšiu čiastku. V úspechu ho to ale nijak nebrzdí a v portfóliu má spolupráce napríklad s New York Times alebo Adobe. Jednou z dvoch zakladateľov je Petra Kemková. Ak by si chcel o Petre aj Minty vedieť viac, určite si pozri tento rozhovor:

 

Michaela Jacová Kršková, prvá dáma slovenských startupov

Síce už Michaela Jacová momentálne pôsobí v Európskej Komisii ako externý expert, zásluhy na budovaní slovenského startupového ekosystému jej však zostanú. Podieľala sa na založení StartupAwards alebo FutureNow Conference. Bola členkov dozornej rady viacerých startupových projektov, okrem iného aj Eyerim. Spolu s Ivanom Štefunkom uskutočnila prostredníctvom Neulogy Ventures investície do desiatok úspešných firiem.

Máš nápad, koho by sme do nášho rebríčka mali zaradiť? Napíš nám do komentárov.