Aj SMART riešenia môžu pomôcť spomaliť globálne otepľovanie

Podľa výsledkov Eurostatu viac než polovicu emisií v Európskej únii produkuje výroba energie. To znamená, že medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia patria elektrárne, ktoré majú na emisiách až 54% podiel. Čo s tým vieme urobiť? Možno by mohli pomôcť smart mestá. Jedným z pilierov konceptu smart cities je totiž práve inteligentná energetika a vykurovanie.

Vitajte v tmavých uličkách

Veľké mestá spotrebujú až 2/3 svetovej energie a tepla, medzi iným aj kvôli deväťdesiatjeden  miliónom pouličných svetiel, a to hovoríme iba o Európe. Mať pekne vysvietené ulice a hlavné cesty nás preto ročne stojí viac ako 10 miliárd eur, nehovoriac o emisiách, ktoré takýmto spôsobom (veľakrát úplne zbytočne) vzniknú. Aj vy súhlasíte, že svietiť, v určitom čase a intenzitou, ktorá nie je nevyhnutná, netreba? Na chodbách v spoločných priestoroch obytných domov či pred hlavným vchodom svetlo na fotobunku už dávno využívame a spoločnosť Luminext tento princíp posúva ešte ďalej. Ich koncept smart osvetlenia reagujúceho na pohyb a zároveň zbierajúceho a analyzujúceho dáta vám umožní zažiť nočnú prechádzku ulicami ako z rozprávky. V holandskom meste Hegelo sa pouličné lampy automaticky rozsvecujú podľa pohybu a naopak stlmia svetlo tam, kde sa žiadny pohyb nenachádza. Dáta sú zároveň ukladané a analyzované, na základe čoho má mesto prehľad aj o spotrebách v konkrétnych lokalitách a v konkrétnych časoch.

Všetko sa dá, keď sa chce

Smart riešenia, ktoré nám pomôžu  obmedziť emisie, však pri mestách zďaleka nekončia. Na trhu môžeme už teraz nájsť viaceré účinné IoT riešenia aj pre spoločnosti a domácnosti, a efektívne tak optimalizovať svoju vlastnú spotrebu elektriny a tepla. Napríklad Holandsko ako krajina priamo vystavená dôsledkom globálneho otepľovania neváha skúšať stále nové veci, ako skleníkový efekt čo najviac obmedziť. Prečo nevyužiť rieku na schladenie budovy namiesto klímy? A načo v zime páliť veľké množstvo elektriny na ochladenie boxov v laboratóriách, keď je voda v kohútikoch už studená a dokáže schladiť systémy na potrebnú teplotu? Aj to sú nápady, ktoré poháňajú eko technológie vpred a vďaka ktorým môžeme práve v Amsterdame nájsť najzelenšiu a najinteligentnejšiu budovu sveta, The Edge.

Dnes mám náladu na ľudí a slnko

V holandskom The Edge fungujú spoločnosti prevažne na princípe zdieľaných kancelárií. Podľa výsledkov sa takýmto spôsobom ušetrí až o 70% elektriny viac, než v porovnateľných business centrách. Celá budova totiž funguje na IoT zariadeniach, ktoré sú vzájomne prepojené. Ak pracujete v The Edge, môžete navyše zabudnúť aj na to, že máte “svoj stôl” v kancelárii. V momente, keď sa ako zamestnanec tejto firmy zobudíte, aplikácia v telefóne rozpozná váš rozvrh na konkrétny deň a spojí sa s budovou. Ak dnes potrebujete pracovať v office a systémy pri príchode rozpoznajú vaše auto, spolu s pracovným miestom v kanceláriách vám priradia aj parkovacie miesto v budove, ktoré je akurát dostupné. V budove navyše môžete pracovať v malých súkromných miestnostiach, kde je väčší pokoj a lepšia možnosť sústrediť sa, alebo v miestnosti, kde vám slnko a príležitostná konverzácia s kolegami spríjemnia deň. Svoju robotu si môžete urobiť pri stoloch na terase alebo iba pri pultoch na státie. Jednoducho si už ráno vyberiete, na aké prostredie máte dnes náladu a kde sa vám bude pracovať najlepšie.

Smart budovy vo svete

Budovy s inteligentnými systémami nájdeme v rôznych kútoch sveta. Napríklad v priestoroch singapurského Capital Tower sú umiestnené detektory pohybu na šetrenie energie a kondenzácia z klimatizačnej jednotky sa využíva na zníženie spotreby vody. Neustále monitorované je aj množstvo oxidu uhoľnatého na zabezpečenie optimálnej kvality vzduchu a  budova má aj okná s dvojitým zasklením, ktoré optimalizujú prenikanie tepla a tiež tak prispievajú k znižovaniu spotreby energie. DPR Construction v San Franciscu sa zase môže pýšiť zabudovanými fotovoltaickými panelmi, strešnými solárnymi panelmi slúžiacimi na ohrev vody, strešnými oknami fungujúcimi na solárnej energii alebo živými stenami.

Malými krokmi k veľkému úspechu

Mnohokrát si však budovu, v ktorej žijeme či pracujeme, môžeme len ťažko postaviť sami. Čo teda máme robiť, ak by sme chceli začať od seba? Jedným z najjednoduchších riešení, ako spotrebu energií regulovať aj vo vlastnej domácnosti, sú inteligentné zásuvky. Tie umožňujú mať domáce spotrebiče neustále pod kontrolou aj na diaľku. Ak nechcete míňať energie zbytočne, prostredníctvom aplikácie ich viete zapnúť alebo vypnúť, nech ste kdekoľvek. Viete tak prípadne optimalizovať aj kúrenie, ktoré počas dlhšej služobnej cesty obmedzíte, no pár hodín pred príchodom domov znova zapnete naplno, aby ste už prišli do príjemne vykúreného domu. Zapnutým rádiom na chalupe navyše môžete odplašiť prípadných zlodejov.

Ako čo najviac ušetriť

Ako potom budeme vedieť, či míňame veľa alebo málo? A to nemusíme hovoriť iba o peniazoch, ale šetrný prístup môžeme aplikovať aj na energie a optimalizovať tak svoje „energetické výdavky“. Ak by ste chceli mať presný prehľad, koľko utratíte mesačne za konkrétny spotrebič v domácnosti, zaujímavé riešenie priniesla nemecká spoločnosť FRESH ENERGY. Nie je potrebné, aby ste volali odpočtárov meračov, prehľad máte priamo u seba v telefóne. A keďže senzory neustále zbierajú dáta, ich analýzou sú navyše schopné upozorniť vás na vzniknuté anomálie a dokonca predpovedať poruchu spotrebiča. Pomôžeme tak svojej peňaženke aj životnému prostrediu.

Keď je to také inteligentné… uvarí mi to aj kávu?

Áno, uvarí. Okrem produktov pre SmartHome ako sú vstupné kamery, vysávače, osvetlenie, zástrčky či termostaty, Amazon prináša aj hlasového asistenta Alexu. Tá vám s pomocou služby Home Connect dokáže na základe hlasových povelov nielen urobiť kávu z pohodlia gauča, ale aj stlmiť svetlo a znížiť tak spotrebu energie.

Na rovnakom princípe funguje aj Google Nest Hub. Tento malý tablet vám odpovie na otázky o počasí, dopravnej situácii, pripomenie naplánované stretnutia alebo pustí obľúbenú hudbu. Google Nest Hub je však možné prepojiť aj s robotickým vysávačom, inteligentnými svetlami či kúrením v celom dome. Na základe vzorcov vášho predošlého správania zariadenie presne bude vedieť, kedy nemusí kúriť alebo kedy je postačujúce zapnúť iba tlmené svetlá.

Kreativite sa medze nekladú a unikátnych nápadov nie je nikdy dosť. Máš návrh alebo riešenie, ktoré môže pomôcť optimalizovať alebo zefektívniť využívanie energie alebo tepla? Neváhaj a ozvi sa nám!

 

Kedy nás začnú technológie zachraňovať?

Podľa nedávnej štatistiky zhromažďuje vo svojom smartfóne údaje o svojom zdraví až 52% užívateľov. Snažíme sa pomocou smartfónov schudnúť, zdravšie jesť, prejsť denne určitý počet krokov či viac športovať. Okrem toho, že nám tieto informácie pomôžu individuálne, môžu mať aj výraznejšiu funkciu pri všeobecnej zdravotnej starostlivosti.

Aj mesto môže pomôcť

V roku 2014 bol americký Louisville klasifikovaný ako mesto 16. najhoršie mesto pre astmatikov. V snahe zmeniť to rozdali ľuďom s dýchacími problémami smart inhalátory. Pomocou nich následne zistili, ktoré z mestských častí sú pre astmatikov najproblémovejšie tak, že údaje o tom, kde boli inhalátory najviac používané, sa zaznamenávali do aplikácie v smartfóne. Tá následne odosielala tieto výstupy priamo mestu. Na základe týchto údajov mohli kompetentní v týchto oblastiach vysadiť viac stromov a zmierniť škodlivé následky znečisteného ovzdušia. Výsledkom bol až 60% pokles problémov v inkriminovaných oblastiach.

Dáta a diagnostika 

Pomocou dostupných technológií sa tak celkom presne dajú sledovať vzorce ľudského správania a v prípade dlhodobejšieho používania výsledky porovnávať s tými predošlými. Podobná forma včasnej „diagnostiky“ je dôležitá najmä pri stareckej demencii či rôznych formách depresie. Pri takýchto chorobách totiž symptómy mnohokrát nastupujú postupne bez akejkoľvek výraznej zmeny, ktorú by sme si mohli všimnúť. Technológie určené na sledovanie takýchto zmien však jemné odtienky v spánkovom cykle či v odchýlky v zaužívaných zvyklostiach zaregistrujú a vyhodnotia ich. V prípade, že sa pacient s Alzheimerom zatúla preč z domova, inteligentné zariadenie by malo byť dokonca schopné navigovať ho domov.

Mesto, vďaka ktorému môžeme byť zdravší

Takáto diagnostika však nepomôže iba jednotlivcom, ale môže byť prínosná najmä v kontexte mesta ako geografického priestoru. Údaje získané v rôznych osídlených oblastiach môžu byť dobrým základom pre širšiu analýzu symptómov chorôb či vplyvov na ich liečbu. A ak by navyše mali lekári prístup k prejavom konkrétnych zdravotných problémov na širokej vzorke obyvateľstva, vďaka detailným záznamom symptómov by mali o týchto chorobách ucelenejšiu predstavu a pravdepodobne by ich mohli efektívnejšie liečiť.

A čo smart domácnosť?

Smart cities idú ruka v ruke so smart domácnosťami, ktoré zohrávajú tiež nemalú rolu pri zdravotnej starostlivosti budúcnosti. Ak sa v domácnosti pacienta budú nachádzať smart zariadenia, ktoré umožnia jeho sledovanie a doliečovanie na diaľku, znamená to pre neho včasnejšie prepustenie z nemocnice. Liečba v pohodlí domova je preukázateľne účinnejšia a v nemocniciach navyše zostane viac miesta pre pacientov s ťažšími diagnózami.

Smart zdravie pre každého

Dnes už vďaka Smartwatch alebo Applewatch môže mať svojho vlastného fitness trénera a výživového poradcu naozaj každý. Tieto zariadenia dennodenne agregujú množstvo dát o našom zdravotnom stave a najnovšie Applewatch majú dokonca vstavaný EKG senzor, ktorým si viete (spoľahlivejšie alebo menej spoľahlivo) skontrolovať, či je tep vášho srdca v poriadku. V prípade pádu navyše užívateľovi toto zariadenie hneď ponúkne možnosť zavolania rýchlej pomoci. Známy je už aj prípad, kedy inteligentný náramok Fitbit pomohol (takmer) vyriešiť vraždu. Nie sme ďaleko ani od toho, aby na základe takýchto dát umelá inteligencia vyhodnotila, aké zdravotné problémy nás v budúcnosti môžu čakať, ak sa napríklad v súčasnosti nebudeme dostatočne hýbať.

Problematické súkromie

S akumuláciou obrovských dát však prichádza aj veľká zodpovednosť. Naozaj chceme, aby o nás aplikácia v telefóne či dokonca mesto, v ktorom žijeme, vedelo všetko? Ako budú naše údaje chránené pred zneužitím? Informácie o tom, kedy sa zdržujeme doma a kedy sme naopak niekde inde, sú veľmi ľahko zneužiteľné rovnako ako údaje o tom, čo máme radi, v akých obchodoch nakupujeme a aké sú naše zaužívané cesty z práce a do práce. Dáta sú v dnešnej dobe cennou vecou, o ktorú sa ľudia budú deliť čoraz ťažšie, a to môže celé napredovanie smart zdravotnej starostlivosti spomaliť.

Africké začiatky smart zdravotníctva

Smart health však nie je oblasťou, ktorá by bola žiarivou novinkou. Od roku 2016 napríklad v africkej Rwande rozvážajú lieky a transfúznu krv drony. Tie balíček vypustia nad miestom určenia a s pomocou malého padáčiku vám zásielka pristane až pred dverami. Znie to ako z filmu? Možno. Dnes už drony rozvážajú lieky aj v Tanzánii, USA, Austrálii, Fínsku, Nemecku či na Islande. Pri tempe, akým sa vyvíjajú technológie, to môže znamenať, že súčasný počet lekárov, ktorý by sa inak mal zvyšovať, aby o pár rokov dokázal pokryť celú populáciu, možno nakoniec postačí. Malé biočipy, prenosné zariadenia či veľké diagnostické zariadenia a telemedicína… to sú zrejme lekári blízkej budúcnosti. 

Zdravotná starostlivosť, ktorá nebolí

Pre začiatok by možno stačilo, ak by sme si vedeli pohodlne z domu cez aplikáciu vyriešiť návštevu lekára, keď dostaneme obyčajnú virózu. Pilotný projekt MAIA MD v spolupráci s Všeobecnou zdravotnou poisťovňou napríklad takúto možnosť už niektorým pacientom ponúka. Produkt Origuard PHARMA zase pomáha bojovať proti nelegálnym liečivám, ktoré by mohli pacientom potenciálne uškodiť. Možno sa teda najskôr treba uspokojiť s menšími úspechmi a postupne odkrývať možnosti technológií, ktoré sa nám ponúkajú. Máš aj ty nejaký smart nápad, ako zlepšiť zdravotnú starostlivosť? Ozvi sa nám a možno ti ho pomôžeme realizovať.

Bude niekedy parkovanie v Bratislave inteligentné?

Smart technológie idú ruka v ruke s bojom o udržateľnosť zdrojov. Najviac emisíí, až 70% z celkovej produkcie CO2, pritom vzniká v mestách, čo môže viesť ku klimatickým zmenám s nenávratnými dôsledkami. Práve preto sa mnohé z nich rozhodli pre smart či menej smart opatrenia, ktoré takýmto zmenám môžu efektívne zabrániť. Aj vďaka nim sa už 40 miest na svete môže pochváliť tým, že využívajú energie výlučne z udržateľných zdrojov. 

Ako môže pomôcť inteligentné parkovanie?

Podľa výstupu z globálneho prieskumu IBM môžu až 30% premávky v centre mesta spôsobovať vodiči, ktorí sa v podstate nikam nepresúvajú, iba bezvýsledne hľadajú voľné parkovacie miesto. Samozrejme, priamo úmerne sa zároveň zvyšujú aj vyprodukované emisie. Ako sa to však dá riešiť?Zatiaľ čo sa európske mestá snažia počet áut najmä vo svojich centrách výrazne obmedziť, mnohé z veľkých amerických miest akým je San Francisco, Los Angeles či Reno v Nevade, kde si obyvatelia svoj život bez auta nevedia predstaviť, implementujú pomocou spoločností, ako Streetline, politiku smart parkovania.

Riešenie smart parkovania v mestách spočíva v senzoroch zabudovaných v parkovacom mieste či nad ním následne prepojených mobilnou aplikáciou s užívateľom. Pomocou nej možno vidieť live polohu voľného parkovacieho miesta a užívateľ sa k nemu dokonca môže rovno nechať navigovať. Ušetrí tak čas aj emisie spálené hľadaním voľného miesta. Pohonné hmoty zbytočne spálené bezvýsledným krúžením po tých istým miestach a čas strávený hľadaním vhodného miesta na parkovanie však neušetria iba vodiči, ale aj mestská polícia. Pomocou aplikácie totiž presne uvidí, ktorému z áut už vypršal zaplatený parkovací čas. Výjazdy sa tak výrazne zredukujú, nehovoriac o emisiách, ktoré sa zbytočne nedostanú do ovzdušia.

Smart parkovanie môže pomôcť aj pri efektívnom využívaní rezidentských miest. Miesta ľudí v garážach väčších obytných domov, ktorí chodia denne do práce a cez deň je ich miesto voľné, ho môžu na určitú časť dňa do aplikácie pridať ako dostupné a jednoducho tak zoptimalizujú svoje výdavky na prenájom garáže tým, že si ich rozdelia s úplne náhodným človekom.

Bratislava v 21. storočí

Od novembra bude prebiehať pilotné testovanie prvého rezidenčného parkovania v Petržalke, ktoré je ešte od inteligentného parkovania ďaleko. Smart parkovanie totiž nie je o tom, ako sťažiť parkovanie s autom nerezidentom tak, aby sa takéhoto presúvania po meste úplne vzdali, ale o efektívnom využívaní existujúceho parkovacieho priestoru. V istej podobe by sa možno dalo implementovať u nás aj v súčasnosti a potenciálne by zavádzanie novej parkovacej politiky dokonca urýchlilo. Smart riešenia by mohli pomôcť pri monitoringu reálneho počtu a fluktuácie vozidiel v Petržalke či v centre pri edukácii vodičov k novým vzorcom správania. Pri nedostatku miest, ktorý je v centre hlavného mesta zjavný, by si zrejme každý šofér cestu autom do centra rozmyslel, ak by už doma videl, že takmer žiadne miesta tam, kde plánuje zaparkovať, voľné naozaj nie sú.

Kde začať?

Možno nemusíme mať veľké oči, ako byť hneď smart a na začiatok si stačí vziať príklad od Osla, ktoré už v centre mesta odstránilo takmer každé parkovacie miesto a namiesto toho rozšírilo pešie zóny aj cyklistické trasy alebo sa inšpirovať Parížom, ktorý sa každý týždeň v nedeľu vzdá automobilovej dopravy.

V prípade záchytných parkovísk na okrajoch mesta sa snažíme vziať si príklad z Viedne, ktorá nedávno znova získala titul mesta, v ktorom sa žije najlepšie, no aj tieto riešenia si určite vyžiadajú dlhší čas na realizáciu, tak prečo nad nimi nerozmýšľať rovno tak, aby boli čo najviac smart? Nepotrebujeme predsa novú parkovaciu politiku, ktorú o pár rokov budeme nahrádzať niečím novým len preto, aby sme konečne aj my parkovali ako v 21. storočí.

Pri zavádzaní a nastavovaní parkovacej politiky je mnoho otázok, ktoré treba doriešiť. Máš aj ty nejaký smart nápad, ako pomôcť hlavnému mestu? Neboj sa nám ozvať.

Mobilita v smart city alebo ako vyriešiť dopravnú apokalypsu v mestách

Keď sa povie doprava, respektíve mobilita v smart city, láka to k predstavám o dronoch, autonómnych vozidlách alebo elektromagnetických diaľniciach. Skôr či neskôr sa dostaneme aj do tohto bodu, najmä autonómne vozidlá sú už za rohom. Skutočnosť nie je také sci-fi – aspoň nie na povrchu.

Ako pri väčšine riešení v inteligentných mestách, smart mobilita nemá byť naleštenou expozíciou strojov ako vystrihnutých z hollywoodskych filmov. Je to možno trochu nudnejší, no o to efektívnejší ekosystém procesov, starých aj nových zariadení, s prepojením na infraštruktúru mesta.

 

5G zmení dopravu v smart mestách

Ak píšeme, že autonómne vozidlá sú už za rohom, myslíme tým bezpečné autonómne vozidlá. Testovacie jazdy niekoľkých modelov doposiaľ neposkytli dostatočne presvedčivý dôkaz o tom, že takéto autá sú vhodné do každej situácie.

<iframe src=’//players.brightcove.net/2540076170001/B1Hli6KCG_default/index.html?videoId=6073169137001#t=12s’ allowfullscreen frameborder=0></iframe>

Okrem vylepšeného systému a AI tomu pomôže hlavne 5G. Práve rýchlosť pripojenia bude mať obrovský vplyv na to, ako sa autonómne vozidlo zachová v krízových situáciách. Autá nebudú zbierať informácie len prostredníctvom kamier či senzorov. Omnoho podstatnejší bude ekosystém, ktorý sa aj za pomoci 5G sieti vytvorí. Vehicle-to-vehicle (V2V), teda vozidlo-vozidlo a vehicle-to-infrastructure (V2I), vozidlo-infraštruktúre, hovoria o spôsobe, ako budú zariadenia komunikovať. Buď to bude komunikácia medzi jednotlivými vozidlami, alebo medzi vozidlom a smart infraštruktúrou. Predstaviť si pod tým môžete napríklad komunikáciu vlastného auta so zastávkou MHD, ku ktorej sa blíži električka.

 

Mikromobilitu poznáme už aj na Slovensku

Mnohé časom overené inovácie nemajú nálepku smart, no sú tiež súčasťou inteligentných mestských ekosystémov. Napríklad trend mikromobility neobišiel ani nás. Elektrické kolobežky a bicykle sa dostali aj do slovenských miest a je možné si ich zapožičať pomocou smart aplikácií, nasnímaním QR kódov a odomknutím zariadenia.

Pomocou mikromobility je tiež problém s preplnenými cestami menej akútny. Vhodne umiestnené stanovištia bicyklov a kolobežiek pri záchytných parkoviskách umožnia dopraviť sa dochádzajúcim šoférom na určené miesto bez toho, aby sa pričiňovali o dopravný kolaps. V tomto prípade môže byť prekážkou pre implementovanie podobného systému na Slovensku absencia bezpečných cyklochodníkov. A neznalosť pravidiel dopravy účastníkov cestnej premávky, čo je však už iná téma.

 

Prepojenie pomocou jednej platformy: Mobility as a Service

Dáta, dáta, dáta – smart city je práve o nich a v prípade dopravy narážame na problém, ktoré už dnes niektoré firmy vyriešili. Tým, že je k dispozícii viacero poskytovateľov, napríklad mikromobilných zariadení (v Bratislave Softgate alebo Slovnaft), on-demand služieb (Bolt) aj hromadná doprava pod záštitou miest (DPB), dáta sú roztrieštené, neprepojené. Princíp smart miest spočíva aj v komunikácii naprieč rôznymi druhmi prostriedkov, inštitúcií a zariadení. Namiesto zložitých prepojení je logickejšie využiť jednu platformu s množstvom funkcionalít, ktorá dokáže dáta efektívne uchovávať, prepájať aj využívať.

Práve na tomto princípe je postavená firma Moovel, ktorej riešenia zjednocujú hromadnú dopravu, on-demand služby aj mikromobilné služby. Objednávky, platby, informácie, to všetko nájde používateľ v jedinej aplikácii.

 

Softgate ukazuje, že sa to dá aj na Slovensku

Spomínaná firma Softgate, ktorá do Bratislavy priniesla sharing elektrických kolobežiek a systém ich výpožičiek je príkladom, že aj slovenské firmy u nás môžu podporiť príchod smart cities. Mnoho aspektov je stále v raných fázach, preto majú inovatívne spoločnosti a startupy možnosť podchytiť si vznikajúci trh. Ak si myslíš, že niektoré z tvojich riešení by posunulo predstavy o slovenských smart mestách bližšie k realite, ozvi sa nám.

Ako sa bojuje s odpadom v smart city?

V predchádzajúcom blogu sme začali s témou smart city a rovno sme uviedli aj príklad jedného z aspektov, ktoré dokážu inteligentné mestá riešiť veľmi efektívne. Manažovanie odpadu.

Možno si povieš, že odpad a zbavovanie sa ho je tá najmenej smart téma, akú by sme mohli rozobrať. Výhoda inteligentných technologických riešení spočíva v tom, že sa dajú aplikovať takmer na všetko. A odpad rozhodne nie je v živote mesta banálnou témou. Stačí sa prejsť po exponovaných mestských štvrtiach. Preplnené koše predstavujú nielen hygienický, ale aj finančný problém.

Hygienu rozoberať nemusíme, vytekajúce organické odpadky nie sú na rozpálenom chodníku nič príjemné. Finančný problém spočíva v neefektívne vynaložených nákladoch na odstránenie odpadu, teda jeho manažovanie.

 

Palivo, distribúcia, ľudská práca

Neefektívne odstraňovanie odpadu znamená zbytočné míňanie paliva pri jeho distribuovaní aj ľudskú prácu, ktorá nie je potrebná. Manuálne kontrolovanie prázdnych smetných nádob zaberie pracovníkovi čas, ktorý mohol tráviť na ceste k inému, preplnenému košu.

 

Smart riešenie poskytuje aj slovenský startup

Ako funguje manažovanie odpadu v smart meste? Na začiatku sú dáta, ktoré však treba nejakým spôsobom zbierať. Pomôcť so zberom dát, napríklad s diagnostikou smetných nádob, pomáhajú senzory.

Slovenská firma Sensoneo je jedným zo zelených inovátorov, ktorí pomáhajú budovať inteligentné mestá. Ich senzory využívajú ultrazvuk na odhad vzdialenosti medzi zariadením a odpadom, čím monitorujú stav smetných nádob. Následne informáciu odosielajú do siete IoT (Internet of Things) spojenej s cloudom. Informačný systém, ktorý je s cloudom spojený, vie v reálnom čase vyhodnocovať najvhodnejšiu trasu pre autá poverené zberom odpadkov. To im ušetrí čas, palivo aj kontrolu nádob.

 

Zapojenie obyvateľov do zberu dát

Do mestského ekosystému patria aj ľudia, a tie najefektívnejšie riešenia s nimi počítajú. Sensoneo ponúka používateľom šikovnú aplikáciu, vďaka ktorej môžu kontrolovať stav a zaplnenie smetných nádob, či dokonca nahlasovať preplnené kapacity.

Týmto spôsobom firma Sensoneo môže mierne preklenúť problém, s ktorým sa potýka ona aj konkurenčné riešenia. Ultrazvukové senzory nie sú stopercentné, najmä kvôli heterogénnosti odpadu. Niečo ako hladina odpadu v smetnej nádobe neexistuje a senzor môže vykazovať nepresné údaje. Situácia sa dá riešiť zvýšením počtu senzorov pre vykreslenie reálneho stavu, no to zároveň zdvihne náklady. Aplikácia je preto šikovné riešenie, s ktorým sa dá aj z nedostatku technológie vyťažiť.

Smart cities sú však o neustálych inováciách a zefektívňovaní. Nedostatky, ktorými dnes trpí waste management v mestách, môže už zajtra vyriešiť nápad s unikátnym riešením. Myslíš si, že taký nápad máš? Napíš nám.

 

Smart cities: od prázdnych košov po MHD, ktorá nemešká

Všetko je už smart, tak prečo by nemohli byť aj mestá… Čo to ale vlastne sú, tie smart cities? Na to sa pozrieme v najnovšej sérii článkov zameranej práve na fenomén inteligentnej urbanizácie.

Keď je niečo smart, väčšina ľudí si s názvom spája to, čo poznajú: smartfóny alebo smart TV. V prípade miest je koncept uchopiteľný trochu ťažšie, do mesta predsa aplikácie nenainštalujeme. Základ smart technológii ale spočíva v tom, že zbierajú dáta. Následne dokážu zozbierané dáta automaticky využiť pre zefektívnenie niektorých procesov. Stále to znie zložito, tak si to ukážme na konkrétnom príklade.

Ako to funguje ne-smart: Smetný kôš na verejnom priestore je neustále plný. Mesto o situácii netuší, pretože problém nikto nehlási. Konkrétny preplnený smetný kôš sa preto vysypáva rovnako často, ako iné, menej vyťažené smetné koše.

Ako to funguje smart: Smetný kôš vo verejnom priestore má senzor, ktorý systému hlási obsadenú kapacitu. Keďže sa kôš plní častejšie, sú k nemu potrebné aj častejšie výjazdy. Mesto zabezpečí odvoz smetí, pretože ich na situáciu upozorňuje systém.

Situácia by sa dala zvládnuť, do úvahy ale musíme brať aj veľkosť územia. To, čo sa dá manuálne spraviť v Príkrej (dedina v okrese Svidník, v roku 2016 mala 7 obyvateľov), nebude možné spraviť rovnako efektívne v Košiciach či Bratislave. Najefektívnejšie využitie smart konceptov je práve vo veľkých mestách, ktoré bojujú s nedostatočnými kapacitami služieb pre verejnosť. Jediným riešením je využívať ich racionálne, na základe dát, nie pocitov.

 

Smart city má viacero rámcov

Dáta sú síce hlavným stavebným kameňom smart miest, nie sú však jediným. Technológie, organizácie a inštitúcie, ľudské a energetické zdroje sú rovnako súčasťou základov pre inteligentné mestá.   

Súčasťou smart iniciatív nie je len technologické obohatenie života v meste, ale aj ekologický dopad. Dôraz na udržateľnosť, zelené technológie a riešenia s pozitívnym environmentálnym impaktom sú často zahrnuté do smart konceptov. Ako príklad môže poslúžiť Barcelona, ktorej Parc del Centre de Poblenou je nepretržite monitorovaný. Systém hlási záhradníkom, ktoré časti parku potrebujú viac závlahy a tým im šetrí čas a zefektívňuje prácu. Toto riešenie kombinuje dátový, ľudský aj environmentálny rámec do jedného funkčného celku.

 

Aj slovenské mestá by mali byť smart

Na Slovensku sa tiež rozbiehajú iniciatívy, ktoré sa snažia dostať naše mestá do zoznamov inteligentných urbanistických lokácií. Okrem Telekomu, ktorý ponúka mestám programy monitorovania energie, inteligentných svetiel alebo dokonca manažment dopravy, vznikla v spolupráci s firmou Sygic iniciatíva Chcem smart mesto, o ktorú prejavili záujem aj mestá Trnava, Trenčín, Banská Bystrica, Dolný Kubín, Hlohovec a Prešov.  

 

Prečo by sa malo čoraz viac samospráv rozhodnúť pre smart riešenia? O tom si povieme v ďalších častiach tejto série o smart cities.

5 žien, ktoré posúvajú slovenské startupy vpred

Začiatkom mája prebehol galavečer Slovenka roka. Súťaž má vlastnú biznisovú a podnikateľskú kategóriu, do ktorej sa v minulosti už dostali aj ženy, ktoré sú v startupovom svete známe. Tento rok vyhrala práve v tejto kategórii riaditeľka pre inovácie a rozvoj vo Philip Morris, Andrea Gontkovičová, ktorá získala zároveň celkové ocenenie Slovenka roka.

Aj keď titulok hovorí o 5 úspešných ženách, status nižšie nás prinútil zamyslieť sa. Prečo deliť úspech na mužský a ženský, ak hovoríme o biznise? Čísla nepustia, buď si úspešný, alebo nie. Ženská kategória úspechu v biznise neexistuje. Jedine v súťažiach (a ani tam to nie vždy má zmysel). Hoci v tomto článku budeme hovoriť o ženách, úspešných startupistkách, neradi by sme skĺzli do niečoho, čo pôsobí ako zľahčovanie ich úspechu.

Milónové firmy či projekty, ktoré založili a vedú ženy z nášho výberu, sú dostatočnou zárukou toho, že výber je viac než opodstatnený. Opusťme ale gender porovnávania a poďme sa pozrieť na náš výber.

Andrea Zahurancová, Eyerim

Eyerim ti asi nemusíme predstavovať. Ak ale predsa – je to najrýchlejšie rastúci e-shop s očnou optikou v CEE regióne. Od biznis modelu, cez technické prevedenie, Eyerim funguje ako dobre namazaný stroj a získal investíciu 3 milióny eur od investičných spoločností. Za jeho úspechom stoja 4 zakladatelia a jednou z nich je Andrea Zahurancová, ktorá v projekte pôsobí aj ako kreatívna riaditeľka.  

Andrea Basilová, Sensoneo

Zakladateľka startupu Sensoneo, ktorá zároveň zastrešuje jeho komunikáciu. Sensoneo je výborný príklad toho, ako môže startup riešiť aktuálne svetové problémy. Pomocou senzorov monitoruje produkovaný odpad v mestách a umožňuje tak efektívnejší manažment. Projekt sa rozšíril až do 30 krajín. Naraisoval niekoľko investícií od súkromných investorov vo výške 2,2 milióna eur.

Lucia Šicková, Edufactory

Spoluzakladateľka presláveného štúdia vyvíjajúceho úspešné herné tituly na Facebooku, Pixel Federation. Lucia Šicková zúročila svoje bohaté skúsenosti v IT a HR pri založení viacerých projektov, medzi nimi aj Edufactory by Pixel Federation. Ten je zameraný na to, čo Luciu baví najviac: interaktívne vzdelávanie, inovácie a gamifikáciu.

Petra Kemková, Minty

S Minty sa stretli pravdepodobne len dizajnéri, ktorí čítajú náš rebríček. Platforma prepája ilustrátorov a grafikov s klientmi. Je to užšie zameraný projekt, aj preto naraisoval nižšiu čiastku. V úspechu ho to ale nijak nebrzdí a v portfóliu má spolupráce napríklad s New York Times alebo Adobe. Jednou z dvoch zakladateľov je Petra Kemková. Ak by si chcel o Petre aj Minty vedieť viac, určite si pozri tento rozhovor:

 

Michaela Jacová Kršková, prvá dáma slovenských startupov

Síce už Michaela Jacová momentálne pôsobí v Európskej Komisii ako externý expert, zásluhy na budovaní slovenského startupového ekosystému jej však zostanú. Podieľala sa na založení StartupAwards alebo FutureNow Conference. Bola členkov dozornej rady viacerých startupových projektov, okrem iného aj Eyerim. Spolu s Ivanom Štefunkom uskutočnila prostredníctvom Neulogy Ventures investície do desiatok úspešných firiem.

Máš nápad, koho by sme do nášho rebríčka mali zaradiť? Napíš nám do komentárov.

 

Dá sa na „zadarmo“ zarobiť?

Dávať niečo zadarmo sa na prvý pohľad nezdá ako profitabilný podnikateľský plán. Napriek tomu sa open-source biznisom môže dariť. Prečo je to tak a ako vôbec môže fungovať takýto prístup k podnikaniu?

Ísť s kožou na trh a zverejniť svoje tajné receptúry nemôže byť výnosné, vznikne vám predsa kvantum konkurencie. Napriek tomu to americký výrobca nutrične vyváženého, pôvodne práškového jedla Soylent, spravil. Projekt vznikol na crowdfundingovej platforme a podarilo sa mu vyzbierať 754 498 $ (prvotným cieľom bolo 100 000 $).

Zakladateľom Soylentu je programátor Rob Rhinehart. Rhinehart narazil na problém: trávil príliš veľa času prípravou jedla a investoval doň príliš veľa financií. Rozhodol sa preto vytvoriť nápoj, ktorý by mu poskytol všetky potrebné živiny, minerály a vitamíny, skrátil čas prípravy a dostal náklady na minimum.

Možno aj preto, že ako programátor poznal open-source princíp, sa nakoniec rozhodol zverejniť recept svojho nápoja. K tomuto kroku ho priviedol aj fakt, že ešte v čase vzniku prvého receptu, v roku 2013, sa začala tvoriť komunita inšpirovaná jeho gastronomickým experimentom. Programátor Nick Poulden vytvoril stránku, na ktorej si fanúšikovia „kozmonautickej stravy“ vymieňali recepty soylent nápojov. Aj vďaka tomu vznikla MANA.

Mladý Čech využíva open-source recept a zakladá vlastnú značku

Soylent bol priekopníkom na poli nutrične kompletných nápojov, preto sa dnes už bežne stretneš s označením soylent ako so všeobecným pomenovaním pre tento typ jedla. V našich končinách vznikol tiež soylent nápoj, a to u susedov v Česku. Volá sa MANA a vytvoril ho Jakub Krejčík. Motiváciou malo byť aj to, že jeho zosnulí starí rodičia mali v pokročilom štádiu rakoviny ťažkosti prijímať potravu. Krejčík hľadal možnosti a narazil na Soylent. Jeho recept adaptoval a vytvoril vlastnú značku, ktorej sa dnes darí a konkuruje pôvodnému výrobcovi.

Čo je dnes so Soylent?

To, že zverejnil Rhinehart receptúru svojho nápoja, jeho biznisu neuškodilo. Vytvorila sa okolo neho komunita podporovateľov a soylent entuziastov, ktorí spontánne šíria meno značky. Firma tiež získala niekoľkomiliónovú investíciu, vďaka čomu môže rozširovať svoje portfólio. Dnes už má Soylent okrem práškového variantu (práve jeho receptúru Rhinehart zverejnil) aj nápoje s rôznymi príchuťami a rôznym zložením, ktoré sa líši obsahom minerálov alebo použitými ingredienciami. Baleným nápojom Soylent sa tiež podarilo preraziť v prevádzkach 7-eleven a časom by mali byť k dispozícii aj v predajniach Walmart.

Príklad Soylent sa však nedá aplikovať na každý typ biznisu, tak ako nie je možné v každom odvetví ísť open-source. Výrobca nápojov mal výhodu v tom, že získal peniaze od komunity, mediálny výtlak aj kapitál od investorov. Mohol sa vďaka tomu technologicky zabezpečiť, zvýšiť efektivitu výroby, distribúcie, znížiť ceny. Zverejnenie receptu mu teda neublížilo.

Ako ale využiť open-source v prípade, že nemáš technologickú alebo materiálnu výhodu? Príkladom môže byť tiež Android. Systém, ktorý je zadarmo, je monetizovaný prostredníctvom obchodu s aplikáciami, a tiež dátami. Dáta sú totiž samostatným predajným artiklom, hoci veľmi citlivým.

Čo je pravdepodobne najpodstatnejšie, či už v prípade Soylent alebo Androidu, je veľkosť trhu. Ak by išlo o malých hráčov na malom saturovanom trhu a zverejnili by svoje know-how, šikovnejší konkurent by ich dostal do úzkych. Podnikateľ by teda vždy mal myslieť na to, či zverejnením svojich výrobných postupov nestráca viac, než tým získa.

Ako sa FYRE sám spálil alebo o nereálnych sľuboch

Najlepší, najefektívnejší, jedinečný, neopakovateľný. Superlatívy sa na teba hrnú takmer z každého média, v ktorom sú reklamy, pretože superlatívy predávajú. Teda, chceli by. Ak skutočne rozhodnú o nákupe a produkt alebo služba nespĺňajú to, čo reklama sľubuje, hovoríme o overpromise.

Do slovenčiny by sme mohli overpromise preložiť ako nereálne sľuby. Aj na našom trhu ich zažívame celkom často. Už si si kúpil produkt na základe reklamy, a po jeho použití si bol sklamaný? Stal si sa obeťou zavádzajúcej reklamy.

Superlatívy sú pritom veľmi tenkým ľadom. Aby bolo možné v reklame využiť superlatív, musí byť tento fakt dokázateľný kvalitatívnym alebo kvantitatívnym meraním. Napríklad testovaním v laboratórnych podmienkach alebo dotazovaním dostatočne veľkej vzorky spotrebiteľov. S takýmito dátami môže firma bez obáv využívať vo svojich reklamách superlatívy, ktoré sa opierajú o konkrétne merania. Nie že by to takto všetky firmy robili, skôr sa spoliehajú na to, že ich nikto neodhalí.

Pritiahnuť nereálnym prísľubom je jednoduché

Na streamovaciu službu Netflix nedávno pribudol zaujímavý dokument o startupe, ktorý je zosobnením overpromisingu, nezvládnutého škálovania, a to celé je ešte okorenené o nezodpovedné podnikanie. Tento projekt sa volá FYRE.

 

 

FYRE mala byť aplikácia, ktorá pomáha promotérom spojiť sa so svetovými hudobníkmi, na ktorých by inak získali ťažko kontakt. Mohli by si podľa dostupnosti interpreta rezervovať na konkrétnu udalosť či termín.

Aplikácia mala vymyslený úžasný marketing. FYRE mal byť svetu predstavený pomocou ohromnej párty, rovnomenného festivalu. Festival sa mal odohrávať na opustenom ostrove, ktorý bol v minulosti vlastníctve Pabla Escobara. O zábavu sa mali postarať svetové mená, napríklad Pusha T, Tyga, Desiigner, Blink-182, Major Lazer, Disclosure a mnoho ďalších. Áčková udalosť roka, ktorú si môžu dovoliť len niektorí ľudia. Samotná vstupenka sa pohybovala od 500 do 1500 dolárov, s VIP lístkom za vážne VIP cenu – 12 000 dolárov.

Stret s realitou, dav uviaznutý na ostrove a žaloby

Zakladatelia FYRE, Billy McFarland, o ktorom sa dnes hovorí ako o podvodníkovi, a rapper Ja Rule, majú dnes na krku niekoľko žalôb. McFarland bol dokonca odsúdený na 6 rokov vo federálnom väzení. Kde sa stala chyba?

Síce Ja Rule tvrdí, že festival nebol podvod a mali s ním skutočne veľké plány, motivácia Billyho McFarlanda je už otázna. Aj keby to bola len schéma a pokus o vymámenie peňazí od ľudí, ktorých očarilo pozlátko VIP udalosti, organizátorom muselo byť jasné, že bez dodania aspoň nejakej hodnoty im to legálne neprejde.

Najväčším problémom bola teda škálovateľnosť celého nápadu. To, čo by mohlo fungovať pre partiu vyvolených bohatých návštevníkov festivalu, nedokázali doručiť pre dav stoviek ľudí.

 

 

Návštevníci nemali kde spať, čakali hodiny na lístky, dostali premočené matrace, nemali k dispozícii hygienické zariadenia. Avizovaní interpreti postupne odvolávali svoju účasť pre pochybnosti o organizovanosti festivalu. Nakoniec na pódiu vystúpila len lokálna bahamská kapela, ktorá hrala niekoľko hodín.

Čo si z tohto tragického eventu môžeš zobrať ty?

V prvom rade: nesľubuj, čo nedokážeš splniť. V lepšom prípade nahneváš ľudí, ktorí od teba kupujú. V tom horšom sa dostaneš do konfliktu so zákonom. Druhá vec, ktorú ťa môže FYRE naučiť, je poznať svoje limity. Istý čas pred ohláseným termínom festivalu organizátori uvažovali nad jeho posunutím o rok. Nakoniec si povedali, že to zvládnu. Nezvládli, lebo neboli pripravení.

Pripravení neboli aj preto, že nemali skúsenosti s organizovaním podobnej akcie. To, že sa na novom trhu neorientuješ, neznamená, že sa musíš vzdať. Istejšie však bude, ak sa začneš učiť na menších projektoch a osvojíš si škálovanie do väčších rozmerov.

Ak potrebuješ s niečím podobným pomôcť, neboj sa spýtať na radu skúsenejších podnikateľov. Prípadne sa poraď s nami a zisti, či je tvoj projekt vhodný pre investíciu.

 

S týmito technológiami sa pri cestovaní budeš stretávať čoraz častejšie

Turistický ruch je odvetvie, ktoré každoročne vygeneruje bilióny eur. Tak ako každý segment, aj turizmus má svoje trendy a inovácie. Niekoľko z nich ti v článku predstavíme.

Voice search

Hlasové vyhľadávanie a smart assistants sú na vzostupe, aj keď prognózy používania voice search sú trochu bombastické a zatiaľ nezodpovedajú realite. Podľa comScore, americkej spoločnosti monitorujúcej média, má byť do roku 2020 zadaných až 50 % dopytov vo vyhľadávaní hlasom. Túto predpoveď publikovali už v roku 2016 a zatiaľ sa k nej svet blíži len malými krokmi. V zámorí stále dominujú dopyty ako „zavolaj mame“ alebo „zavolaj otcovi“, u nás zatiaľ nie je relevantnejšia štatistika. Technológia má zatiaľ svoje slabé miesta – na ilustráciu poslúži hashtag #alexafail. Skús si ho vyhľadať na sociálnych sieťach, pobavíš sa.

Google, Amazon, Apple a iní technologickí giganti do jej výskumu a zlepšovania ale investujú podstatné čiastky a určite ju nenechajú upadnúť. A ako sa bude dať využiť voice search v súvislosti s turizmom? Extra rýchly checkin, booking, objednávanie odvozu, navigácia k pamiatkam… je tu veľký potenciál, už len odstrániť nepresnosti.

Cashless platby

Cashless je už v niektorých metropolách tak udomácnený, že ho obyvatelia ani nepovažujú za inováciu. V Škandinávii, ale aj v Číne sa stretneš z viacerými možnosťami bezhotovostných platieb, na ktoré už dávno nepotrebuješ plastovú kartu. Vystačíš si s mobilom. Najmä v Číne vzniká množstvo platobných aplikácií a brán, vďaka ktorým je cashless spoločnosť čoraz bližšie.

 

U nás ešte stále čakáme na sofistikované riešenie, ktoré by vyhovovalo predajcom aj spotrebiteľom. Pri cestovaní je šikovná cashless platobná aplikácia veľkou výhodou, no záleží to, samozrejme, aj od krajiny.

Facial recognition

Rozpoznávanie tváre ti už teraz pomôže na niektorých letiskách prejsť pasovou kontrolou podstatne rýchlejšie. Síce sa spája aj s dystopickým využitím – zase si odbehneme do Číny – napríklad so sociálnym skóre obyvateľov, no využitie tejto technológie môže extrémne urýchliť byrokraciu a kontroly, s ktorými sa pri cestovaní bežne stretneš.

S rozpoznávaním tváre sa najbližšie stretneš pravdepodobne na letisku vo Schwechate.

Augmented reality

AR tiež nie je novinka, no čo sa týka turizmu, stále má dosť priestoru na zlepšenie. Napríklad v navigácii, identifikovaní pamiatok, odporúčania a recenzie reštaurácií či barov. Google začiatkom leta 2018 avizoval implementáciu AR aj do máp, čím obohatí o túto technológiu ďalšiu aplikáciu zo svojej dielne.  Translate je možné použiť v AR móde tiež. Stačí zvoliť v aplikácii fotoaparát a nasmerovať ho na cudzojazyčný text, ktorý aplikácia hneď preloží. Zatiaľ s istými nedostatkami.