Bude niekedy parkovanie v Bratislave inteligentné?

Smart technológie idú ruka v ruke s bojom o udržateľnosť zdrojov. Najviac emisíí, až 70% z celkovej produkcie CO2, pritom vzniká v mestách, čo môže viesť ku klimatickým zmenám s nenávratnými dôsledkami. Práve preto sa mnohé z nich rozhodli pre smart či menej smart opatrenia, ktoré takýmto zmenám môžu efektívne zabrániť. Aj vďaka nim sa už 40 miest na svete môže pochváliť tým, že využívajú energie výlučne z udržateľných zdrojov. 

Ako môže pomôcť inteligentné parkovanie?

Podľa výstupu z globálneho prieskumu IBM môžu až 30% premávky v centre mesta spôsobovať vodiči, ktorí sa v podstate nikam nepresúvajú, iba bezvýsledne hľadajú voľné parkovacie miesto. Samozrejme, priamo úmerne sa zároveň zvyšujú aj vyprodukované emisie. Ako sa to však dá riešiť?Zatiaľ čo sa európske mestá snažia počet áut najmä vo svojich centrách výrazne obmedziť, mnohé z veľkých amerických miest akým je San Francisco, Los Angeles či Reno v Nevade, kde si obyvatelia svoj život bez auta nevedia predstaviť, implementujú pomocou spoločností, ako Streetline, politiku smart parkovania.

Riešenie smart parkovania v mestách spočíva v senzoroch zabudovaných v parkovacom mieste či nad ním následne prepojených mobilnou aplikáciou s užívateľom. Pomocou nej možno vidieť live polohu voľného parkovacieho miesta a užívateľ sa k nemu dokonca môže rovno nechať navigovať. Ušetrí tak čas aj emisie spálené hľadaním voľného miesta. Pohonné hmoty zbytočne spálené bezvýsledným krúžením po tých istým miestach a čas strávený hľadaním vhodného miesta na parkovanie však neušetria iba vodiči, ale aj mestská polícia. Pomocou aplikácie totiž presne uvidí, ktorému z áut už vypršal zaplatený parkovací čas. Výjazdy sa tak výrazne zredukujú, nehovoriac o emisiách, ktoré sa zbytočne nedostanú do ovzdušia.

Smart parkovanie môže pomôcť aj pri efektívnom využívaní rezidentských miest. Miesta ľudí v garážach väčších obytných domov, ktorí chodia denne do práce a cez deň je ich miesto voľné, ho môžu na určitú časť dňa do aplikácie pridať ako dostupné a jednoducho tak zoptimalizujú svoje výdavky na prenájom garáže tým, že si ich rozdelia s úplne náhodným človekom.

Bratislava v 21. storočí

Od novembra bude prebiehať pilotné testovanie prvého rezidenčného parkovania v Petržalke, ktoré je ešte od inteligentného parkovania ďaleko. Smart parkovanie totiž nie je o tom, ako sťažiť parkovanie s autom nerezidentom tak, aby sa takéhoto presúvania po meste úplne vzdali, ale o efektívnom využívaní existujúceho parkovacieho priestoru. V istej podobe by sa možno dalo implementovať u nás aj v súčasnosti a potenciálne by zavádzanie novej parkovacej politiky dokonca urýchlilo. Smart riešenia by mohli pomôcť pri monitoringu reálneho počtu a fluktuácie vozidiel v Petržalke či v centre pri edukácii vodičov k novým vzorcom správania. Pri nedostatku miest, ktorý je v centre hlavného mesta zjavný, by si zrejme každý šofér cestu autom do centra rozmyslel, ak by už doma videl, že takmer žiadne miesta tam, kde plánuje zaparkovať, voľné naozaj nie sú.

Kde začať?

Možno nemusíme mať veľké oči, ako byť hneď smart a na začiatok si stačí vziať príklad od Osla, ktoré už v centre mesta odstránilo takmer každé parkovacie miesto a namiesto toho rozšírilo pešie zóny aj cyklistické trasy alebo sa inšpirovať Parížom, ktorý sa každý týždeň v nedeľu vzdá automobilovej dopravy.

V prípade záchytných parkovísk na okrajoch mesta sa snažíme vziať si príklad z Viedne, ktorá nedávno znova získala titul mesta, v ktorom sa žije najlepšie, no aj tieto riešenia si určite vyžiadajú dlhší čas na realizáciu, tak prečo nad nimi nerozmýšľať rovno tak, aby boli čo najviac smart? Nepotrebujeme predsa novú parkovaciu politiku, ktorú o pár rokov budeme nahrádzať niečím novým len preto, aby sme konečne aj my parkovali ako v 21. storočí.

Pri zavádzaní a nastavovaní parkovacej politiky je mnoho otázok, ktoré treba doriešiť. Máš aj ty nejaký smart nápad, ako pomôcť hlavnému mestu? Neboj sa nám ozvať.

Mobilita v smart city alebo ako vyriešiť dopravnú apokalypsu v mestách

Keď sa povie doprava, respektíve mobilita v smart city, láka to k predstavám o dronoch, autonómnych vozidlách alebo elektromagnetických diaľniciach. Skôr či neskôr sa dostaneme aj do tohto bodu, najmä autonómne vozidlá sú už za rohom. Skutočnosť nie je také sci-fi – aspoň nie na povrchu.

Ako pri väčšine riešení v inteligentných mestách, smart mobilita nemá byť naleštenou expozíciou strojov ako vystrihnutých z hollywoodskych filmov. Je to možno trochu nudnejší, no o to efektívnejší ekosystém procesov, starých aj nových zariadení, s prepojením na infraštruktúru mesta.

 

5G zmení dopravu v smart mestách

Ak píšeme, že autonómne vozidlá sú už za rohom, myslíme tým bezpečné autonómne vozidlá. Testovacie jazdy niekoľkých modelov doposiaľ neposkytli dostatočne presvedčivý dôkaz o tom, že takéto autá sú vhodné do každej situácie.

<iframe src=’//players.brightcove.net/2540076170001/B1Hli6KCG_default/index.html?videoId=6073169137001#t=12s’ allowfullscreen frameborder=0></iframe>

Okrem vylepšeného systému a AI tomu pomôže hlavne 5G. Práve rýchlosť pripojenia bude mať obrovský vplyv na to, ako sa autonómne vozidlo zachová v krízových situáciách. Autá nebudú zbierať informácie len prostredníctvom kamier či senzorov. Omnoho podstatnejší bude ekosystém, ktorý sa aj za pomoci 5G sieti vytvorí. Vehicle-to-vehicle (V2V), teda vozidlo-vozidlo a vehicle-to-infrastructure (V2I), vozidlo-infraštruktúre, hovoria o spôsobe, ako budú zariadenia komunikovať. Buď to bude komunikácia medzi jednotlivými vozidlami, alebo medzi vozidlom a smart infraštruktúrou. Predstaviť si pod tým môžete napríklad komunikáciu vlastného auta so zastávkou MHD, ku ktorej sa blíži električka.

 

Mikromobilitu poznáme už aj na Slovensku

Mnohé časom overené inovácie nemajú nálepku smart, no sú tiež súčasťou inteligentných mestských ekosystémov. Napríklad trend mikromobility neobišiel ani nás. Elektrické kolobežky a bicykle sa dostali aj do slovenských miest a je možné si ich zapožičať pomocou smart aplikácií, nasnímaním QR kódov a odomknutím zariadenia.

Pomocou mikromobility je tiež problém s preplnenými cestami menej akútny. Vhodne umiestnené stanovištia bicyklov a kolobežiek pri záchytných parkoviskách umožnia dopraviť sa dochádzajúcim šoférom na určené miesto bez toho, aby sa pričiňovali o dopravný kolaps. V tomto prípade môže byť prekážkou pre implementovanie podobného systému na Slovensku absencia bezpečných cyklochodníkov. A neznalosť pravidiel dopravy účastníkov cestnej premávky, čo je však už iná téma.

 

Prepojenie pomocou jednej platformy: Mobility as a Service

Dáta, dáta, dáta – smart city je práve o nich a v prípade dopravy narážame na problém, ktoré už dnes niektoré firmy vyriešili. Tým, že je k dispozícii viacero poskytovateľov, napríklad mikromobilných zariadení (v Bratislave Softgate alebo Slovnaft), on-demand služieb (Bolt) aj hromadná doprava pod záštitou miest (DPB), dáta sú roztrieštené, neprepojené. Princíp smart miest spočíva aj v komunikácii naprieč rôznymi druhmi prostriedkov, inštitúcií a zariadení. Namiesto zložitých prepojení je logickejšie využiť jednu platformu s množstvom funkcionalít, ktorá dokáže dáta efektívne uchovávať, prepájať aj využívať.

Práve na tomto princípe je postavená firma Moovel, ktorej riešenia zjednocujú hromadnú dopravu, on-demand služby aj mikromobilné služby. Objednávky, platby, informácie, to všetko nájde používateľ v jedinej aplikácii.

 

Softgate ukazuje, že sa to dá aj na Slovensku

Spomínaná firma Softgate, ktorá do Bratislavy priniesla sharing elektrických kolobežiek a systém ich výpožičiek je príkladom, že aj slovenské firmy u nás môžu podporiť príchod smart cities. Mnoho aspektov je stále v raných fázach, preto majú inovatívne spoločnosti a startupy možnosť podchytiť si vznikajúci trh. Ak si myslíš, že niektoré z tvojich riešení by posunulo predstavy o slovenských smart mestách bližšie k realite, ozvi sa nám.

Ako sa bojuje s odpadom v smart city?

V predchádzajúcom blogu sme začali s témou smart city a rovno sme uviedli aj príklad jedného z aspektov, ktoré dokážu inteligentné mestá riešiť veľmi efektívne. Manažovanie odpadu.

Možno si povieš, že odpad a zbavovanie sa ho je tá najmenej smart téma, akú by sme mohli rozobrať. Výhoda inteligentných technologických riešení spočíva v tom, že sa dajú aplikovať takmer na všetko. A odpad rozhodne nie je v živote mesta banálnou témou. Stačí sa prejsť po exponovaných mestských štvrtiach. Preplnené koše predstavujú nielen hygienický, ale aj finančný problém.

Hygienu rozoberať nemusíme, vytekajúce organické odpadky nie sú na rozpálenom chodníku nič príjemné. Finančný problém spočíva v neefektívne vynaložených nákladoch na odstránenie odpadu, teda jeho manažovanie.

 

Palivo, distribúcia, ľudská práca

Neefektívne odstraňovanie odpadu znamená zbytočné míňanie paliva pri jeho distribuovaní aj ľudskú prácu, ktorá nie je potrebná. Manuálne kontrolovanie prázdnych smetných nádob zaberie pracovníkovi čas, ktorý mohol tráviť na ceste k inému, preplnenému košu.

 

Smart riešenie poskytuje aj slovenský startup

Ako funguje manažovanie odpadu v smart meste? Na začiatku sú dáta, ktoré však treba nejakým spôsobom zbierať. Pomôcť so zberom dát, napríklad s diagnostikou smetných nádob, pomáhajú senzory.

Slovenská firma Sensoneo je jedným zo zelených inovátorov, ktorí pomáhajú budovať inteligentné mestá. Ich senzory využívajú ultrazvuk na odhad vzdialenosti medzi zariadením a odpadom, čím monitorujú stav smetných nádob. Následne informáciu odosielajú do siete IoT (Internet of Things) spojenej s cloudom. Informačný systém, ktorý je s cloudom spojený, vie v reálnom čase vyhodnocovať najvhodnejšiu trasu pre autá poverené zberom odpadkov. To im ušetrí čas, palivo aj kontrolu nádob.

 

Zapojenie obyvateľov do zberu dát

Do mestského ekosystému patria aj ľudia, a tie najefektívnejšie riešenia s nimi počítajú. Sensoneo ponúka používateľom šikovnú aplikáciu, vďaka ktorej môžu kontrolovať stav a zaplnenie smetných nádob, či dokonca nahlasovať preplnené kapacity.

Týmto spôsobom firma Sensoneo môže mierne preklenúť problém, s ktorým sa potýka ona aj konkurenčné riešenia. Ultrazvukové senzory nie sú stopercentné, najmä kvôli heterogénnosti odpadu. Niečo ako hladina odpadu v smetnej nádobe neexistuje a senzor môže vykazovať nepresné údaje. Situácia sa dá riešiť zvýšením počtu senzorov pre vykreslenie reálneho stavu, no to zároveň zdvihne náklady. Aplikácia je preto šikovné riešenie, s ktorým sa dá aj z nedostatku technológie vyťažiť.

Smart cities sú však o neustálych inováciách a zefektívňovaní. Nedostatky, ktorými dnes trpí waste management v mestách, môže už zajtra vyriešiť nápad s unikátnym riešením. Myslíš si, že taký nápad máš? Napíš nám.

 

Smart cities: od prázdnych košov po MHD, ktorá nemešká

Všetko je už smart, tak prečo by nemohli byť aj mestá… Čo to ale vlastne sú, tie smart cities? Na to sa pozrieme v najnovšej sérii článkov zameranej práve na fenomén inteligentnej urbanizácie.

Keď je niečo smart, väčšina ľudí si s názvom spája to, čo poznajú: smartfóny alebo smart TV. V prípade miest je koncept uchopiteľný trochu ťažšie, do mesta predsa aplikácie nenainštalujeme. Základ smart technológii ale spočíva v tom, že zbierajú dáta. Následne dokážu zozbierané dáta automaticky využiť pre zefektívnenie niektorých procesov. Stále to znie zložito, tak si to ukážme na konkrétnom príklade.

Ako to funguje ne-smart: Smetný kôš na verejnom priestore je neustále plný. Mesto o situácii netuší, pretože problém nikto nehlási. Konkrétny preplnený smetný kôš sa preto vysypáva rovnako často, ako iné, menej vyťažené smetné koše.

Ako to funguje smart: Smetný kôš vo verejnom priestore má senzor, ktorý systému hlási obsadenú kapacitu. Keďže sa kôš plní častejšie, sú k nemu potrebné aj častejšie výjazdy. Mesto zabezpečí odvoz smetí, pretože ich na situáciu upozorňuje systém.

Situácia by sa dala zvládnuť, do úvahy ale musíme brať aj veľkosť územia. To, čo sa dá manuálne spraviť v Príkrej (dedina v okrese Svidník, v roku 2016 mala 7 obyvateľov), nebude možné spraviť rovnako efektívne v Košiciach či Bratislave. Najefektívnejšie využitie smart konceptov je práve vo veľkých mestách, ktoré bojujú s nedostatočnými kapacitami služieb pre verejnosť. Jediným riešením je využívať ich racionálne, na základe dát, nie pocitov.

 

Smart city má viacero rámcov

Dáta sú síce hlavným stavebným kameňom smart miest, nie sú však jediným. Technológie, organizácie a inštitúcie, ľudské a energetické zdroje sú rovnako súčasťou základov pre inteligentné mestá.   

Súčasťou smart iniciatív nie je len technologické obohatenie života v meste, ale aj ekologický dopad. Dôraz na udržateľnosť, zelené technológie a riešenia s pozitívnym environmentálnym impaktom sú často zahrnuté do smart konceptov. Ako príklad môže poslúžiť Barcelona, ktorej Parc del Centre de Poblenou je nepretržite monitorovaný. Systém hlási záhradníkom, ktoré časti parku potrebujú viac závlahy a tým im šetrí čas a zefektívňuje prácu. Toto riešenie kombinuje dátový, ľudský aj environmentálny rámec do jedného funkčného celku.

 

Aj slovenské mestá by mali byť smart

Na Slovensku sa tiež rozbiehajú iniciatívy, ktoré sa snažia dostať naše mestá do zoznamov inteligentných urbanistických lokácií. Okrem Telekomu, ktorý ponúka mestám programy monitorovania energie, inteligentných svetiel alebo dokonca manažment dopravy, vznikla v spolupráci s firmou Sygic iniciatíva Chcem smart mesto, o ktorú prejavili záujem aj mestá Trnava, Trenčín, Banská Bystrica, Dolný Kubín, Hlohovec a Prešov.  

 

Prečo by sa malo čoraz viac samospráv rozhodnúť pre smart riešenia? O tom si povieme v ďalších častiach tejto série o smart cities.

5 žien, ktoré posúvajú slovenské startupy vpred

Začiatkom mája prebehol galavečer Slovenka roka. Súťaž má vlastnú biznisovú a podnikateľskú kategóriu, do ktorej sa v minulosti už dostali aj ženy, ktoré sú v startupovom svete známe. Tento rok vyhrala práve v tejto kategórii riaditeľka pre inovácie a rozvoj vo Philip Morris, Andrea Gontkovičová, ktorá získala zároveň celkové ocenenie Slovenka roka.

Aj keď titulok hovorí o 5 úspešných ženách, status nižšie nás prinútil zamyslieť sa. Prečo deliť úspech na mužský a ženský, ak hovoríme o biznise? Čísla nepustia, buď si úspešný, alebo nie. Ženská kategória úspechu v biznise neexistuje. Jedine v súťažiach (a ani tam to nie vždy má zmysel). Hoci v tomto článku budeme hovoriť o ženách, úspešných startupistkách, neradi by sme skĺzli do niečoho, čo pôsobí ako zľahčovanie ich úspechu.

Milónové firmy či projekty, ktoré založili a vedú ženy z nášho výberu, sú dostatočnou zárukou toho, že výber je viac než opodstatnený. Opusťme ale gender porovnávania a poďme sa pozrieť na náš výber.

Andrea Zahurancová, Eyerim

Eyerim ti asi nemusíme predstavovať. Ak ale predsa – je to najrýchlejšie rastúci e-shop s očnou optikou v CEE regióne. Od biznis modelu, cez technické prevedenie, Eyerim funguje ako dobre namazaný stroj a získal investíciu 3 milióny eur od investičných spoločností. Za jeho úspechom stoja 4 zakladatelia a jednou z nich je Andrea Zahurancová, ktorá v projekte pôsobí aj ako kreatívna riaditeľka.  

Andrea Basilová, Sensoneo

Zakladateľka startupu Sensoneo, ktorá zároveň zastrešuje jeho komunikáciu. Sensoneo je výborný príklad toho, ako môže startup riešiť aktuálne svetové problémy. Pomocou senzorov monitoruje produkovaný odpad v mestách a umožňuje tak efektívnejší manažment. Projekt sa rozšíril až do 30 krajín. Naraisoval niekoľko investícií od súkromných investorov vo výške 2,2 milióna eur.

Lucia Šicková, Edufactory

Spoluzakladateľka presláveného štúdia vyvíjajúceho úspešné herné tituly na Facebooku, Pixel Federation. Lucia Šicková zúročila svoje bohaté skúsenosti v IT a HR pri založení viacerých projektov, medzi nimi aj Edufactory by Pixel Federation. Ten je zameraný na to, čo Luciu baví najviac: interaktívne vzdelávanie, inovácie a gamifikáciu.

Petra Kemková, Minty

S Minty sa stretli pravdepodobne len dizajnéri, ktorí čítajú náš rebríček. Platforma prepája ilustrátorov a grafikov s klientmi. Je to užšie zameraný projekt, aj preto naraisoval nižšiu čiastku. V úspechu ho to ale nijak nebrzdí a v portfóliu má spolupráce napríklad s New York Times alebo Adobe. Jednou z dvoch zakladateľov je Petra Kemková. Ak by si chcel o Petre aj Minty vedieť viac, určite si pozri tento rozhovor:

 

Michaela Jacová Kršková, prvá dáma slovenských startupov

Síce už Michaela Jacová momentálne pôsobí v Európskej Komisii ako externý expert, zásluhy na budovaní slovenského startupového ekosystému jej však zostanú. Podieľala sa na založení StartupAwards alebo FutureNow Conference. Bola členkov dozornej rady viacerých startupových projektov, okrem iného aj Eyerim. Spolu s Ivanom Štefunkom uskutočnila prostredníctvom Neulogy Ventures investície do desiatok úspešných firiem.

Máš nápad, koho by sme do nášho rebríčka mali zaradiť? Napíš nám do komentárov.

 

Dá sa na „zadarmo“ zarobiť?

Dávať niečo zadarmo sa na prvý pohľad nezdá ako profitabilný podnikateľský plán. Napriek tomu sa open-source biznisom môže dariť. Prečo je to tak a ako vôbec môže fungovať takýto prístup k podnikaniu?

Ísť s kožou na trh a zverejniť svoje tajné receptúry nemôže byť výnosné, vznikne vám predsa kvantum konkurencie. Napriek tomu to americký výrobca nutrične vyváženého, pôvodne práškového jedla Soylent, spravil. Projekt vznikol na crowdfundingovej platforme a podarilo sa mu vyzbierať 754 498 $ (prvotným cieľom bolo 100 000 $).

Zakladateľom Soylentu je programátor Rob Rhinehart. Rhinehart narazil na problém: trávil príliš veľa času prípravou jedla a investoval doň príliš veľa financií. Rozhodol sa preto vytvoriť nápoj, ktorý by mu poskytol všetky potrebné živiny, minerály a vitamíny, skrátil čas prípravy a dostal náklady na minimum.

Možno aj preto, že ako programátor poznal open-source princíp, sa nakoniec rozhodol zverejniť recept svojho nápoja. K tomuto kroku ho priviedol aj fakt, že ešte v čase vzniku prvého receptu, v roku 2013, sa začala tvoriť komunita inšpirovaná jeho gastronomickým experimentom. Programátor Nick Poulden vytvoril stránku, na ktorej si fanúšikovia „kozmonautickej stravy“ vymieňali recepty soylent nápojov. Aj vďaka tomu vznikla MANA.

Mladý Čech využíva open-source recept a zakladá vlastnú značku

Soylent bol priekopníkom na poli nutrične kompletných nápojov, preto sa dnes už bežne stretneš s označením soylent ako so všeobecným pomenovaním pre tento typ jedla. V našich končinách vznikol tiež soylent nápoj, a to u susedov v Česku. Volá sa MANA a vytvoril ho Jakub Krejčík. Motiváciou malo byť aj to, že jeho zosnulí starí rodičia mali v pokročilom štádiu rakoviny ťažkosti prijímať potravu. Krejčík hľadal možnosti a narazil na Soylent. Jeho recept adaptoval a vytvoril vlastnú značku, ktorej sa dnes darí a konkuruje pôvodnému výrobcovi.

Čo je dnes so Soylent?

To, že zverejnil Rhinehart receptúru svojho nápoja, jeho biznisu neuškodilo. Vytvorila sa okolo neho komunita podporovateľov a soylent entuziastov, ktorí spontánne šíria meno značky. Firma tiež získala niekoľkomiliónovú investíciu, vďaka čomu môže rozširovať svoje portfólio. Dnes už má Soylent okrem práškového variantu (práve jeho receptúru Rhinehart zverejnil) aj nápoje s rôznymi príchuťami a rôznym zložením, ktoré sa líši obsahom minerálov alebo použitými ingredienciami. Baleným nápojom Soylent sa tiež podarilo preraziť v prevádzkach 7-eleven a časom by mali byť k dispozícii aj v predajniach Walmart.

Príklad Soylent sa však nedá aplikovať na každý typ biznisu, tak ako nie je možné v každom odvetví ísť open-source. Výrobca nápojov mal výhodu v tom, že získal peniaze od komunity, mediálny výtlak aj kapitál od investorov. Mohol sa vďaka tomu technologicky zabezpečiť, zvýšiť efektivitu výroby, distribúcie, znížiť ceny. Zverejnenie receptu mu teda neublížilo.

Ako ale využiť open-source v prípade, že nemáš technologickú alebo materiálnu výhodu? Príkladom môže byť tiež Android. Systém, ktorý je zadarmo, je monetizovaný prostredníctvom obchodu s aplikáciami, a tiež dátami. Dáta sú totiž samostatným predajným artiklom, hoci veľmi citlivým.

Čo je pravdepodobne najpodstatnejšie, či už v prípade Soylent alebo Androidu, je veľkosť trhu. Ak by išlo o malých hráčov na malom saturovanom trhu a zverejnili by svoje know-how, šikovnejší konkurent by ich dostal do úzkych. Podnikateľ by teda vždy mal myslieť na to, či zverejnením svojich výrobných postupov nestráca viac, než tým získa.

Ako sa FYRE sám spálil alebo o nereálnych sľuboch

Najlepší, najefektívnejší, jedinečný, neopakovateľný. Superlatívy sa na teba hrnú takmer z každého média, v ktorom sú reklamy, pretože superlatívy predávajú. Teda, chceli by. Ak skutočne rozhodnú o nákupe a produkt alebo služba nespĺňajú to, čo reklama sľubuje, hovoríme o overpromise.

Do slovenčiny by sme mohli overpromise preložiť ako nereálne sľuby. Aj na našom trhu ich zažívame celkom často. Už si si kúpil produkt na základe reklamy, a po jeho použití si bol sklamaný? Stal si sa obeťou zavádzajúcej reklamy.

Superlatívy sú pritom veľmi tenkým ľadom. Aby bolo možné v reklame využiť superlatív, musí byť tento fakt dokázateľný kvalitatívnym alebo kvantitatívnym meraním. Napríklad testovaním v laboratórnych podmienkach alebo dotazovaním dostatočne veľkej vzorky spotrebiteľov. S takýmito dátami môže firma bez obáv využívať vo svojich reklamách superlatívy, ktoré sa opierajú o konkrétne merania. Nie že by to takto všetky firmy robili, skôr sa spoliehajú na to, že ich nikto neodhalí.

Pritiahnuť nereálnym prísľubom je jednoduché

Na streamovaciu službu Netflix nedávno pribudol zaujímavý dokument o startupe, ktorý je zosobnením overpromisingu, nezvládnutého škálovania, a to celé je ešte okorenené o nezodpovedné podnikanie. Tento projekt sa volá FYRE.

 

 

FYRE mala byť aplikácia, ktorá pomáha promotérom spojiť sa so svetovými hudobníkmi, na ktorých by inak získali ťažko kontakt. Mohli by si podľa dostupnosti interpreta rezervovať na konkrétnu udalosť či termín.

Aplikácia mala vymyslený úžasný marketing. FYRE mal byť svetu predstavený pomocou ohromnej párty, rovnomenného festivalu. Festival sa mal odohrávať na opustenom ostrove, ktorý bol v minulosti vlastníctve Pabla Escobara. O zábavu sa mali postarať svetové mená, napríklad Pusha T, Tyga, Desiigner, Blink-182, Major Lazer, Disclosure a mnoho ďalších. Áčková udalosť roka, ktorú si môžu dovoliť len niektorí ľudia. Samotná vstupenka sa pohybovala od 500 do 1500 dolárov, s VIP lístkom za vážne VIP cenu – 12 000 dolárov.

Stret s realitou, dav uviaznutý na ostrove a žaloby

Zakladatelia FYRE, Billy McFarland, o ktorom sa dnes hovorí ako o podvodníkovi, a rapper Ja Rule, majú dnes na krku niekoľko žalôb. McFarland bol dokonca odsúdený na 6 rokov vo federálnom väzení. Kde sa stala chyba?

Síce Ja Rule tvrdí, že festival nebol podvod a mali s ním skutočne veľké plány, motivácia Billyho McFarlanda je už otázna. Aj keby to bola len schéma a pokus o vymámenie peňazí od ľudí, ktorých očarilo pozlátko VIP udalosti, organizátorom muselo byť jasné, že bez dodania aspoň nejakej hodnoty im to legálne neprejde.

Najväčším problémom bola teda škálovateľnosť celého nápadu. To, čo by mohlo fungovať pre partiu vyvolených bohatých návštevníkov festivalu, nedokázali doručiť pre dav stoviek ľudí.

 

 

Návštevníci nemali kde spať, čakali hodiny na lístky, dostali premočené matrace, nemali k dispozícii hygienické zariadenia. Avizovaní interpreti postupne odvolávali svoju účasť pre pochybnosti o organizovanosti festivalu. Nakoniec na pódiu vystúpila len lokálna bahamská kapela, ktorá hrala niekoľko hodín.

Čo si z tohto tragického eventu môžeš zobrať ty?

V prvom rade: nesľubuj, čo nedokážeš splniť. V lepšom prípade nahneváš ľudí, ktorí od teba kupujú. V tom horšom sa dostaneš do konfliktu so zákonom. Druhá vec, ktorú ťa môže FYRE naučiť, je poznať svoje limity. Istý čas pred ohláseným termínom festivalu organizátori uvažovali nad jeho posunutím o rok. Nakoniec si povedali, že to zvládnu. Nezvládli, lebo neboli pripravení.

Pripravení neboli aj preto, že nemali skúsenosti s organizovaním podobnej akcie. To, že sa na novom trhu neorientuješ, neznamená, že sa musíš vzdať. Istejšie však bude, ak sa začneš učiť na menších projektoch a osvojíš si škálovanie do väčších rozmerov.

Ak potrebuješ s niečím podobným pomôcť, neboj sa spýtať na radu skúsenejších podnikateľov. Prípadne sa poraď s nami a zisti, či je tvoj projekt vhodný pre investíciu.

 

S týmito technológiami sa pri cestovaní budeš stretávať čoraz častejšie

Turistický ruch je odvetvie, ktoré každoročne vygeneruje bilióny eur. Tak ako každý segment, aj turizmus má svoje trendy a inovácie. Niekoľko z nich ti v článku predstavíme.

Voice search

Hlasové vyhľadávanie a smart assistants sú na vzostupe, aj keď prognózy používania voice search sú trochu bombastické a zatiaľ nezodpovedajú realite. Podľa comScore, americkej spoločnosti monitorujúcej média, má byť do roku 2020 zadaných až 50 % dopytov vo vyhľadávaní hlasom. Túto predpoveď publikovali už v roku 2016 a zatiaľ sa k nej svet blíži len malými krokmi. V zámorí stále dominujú dopyty ako „zavolaj mame“ alebo „zavolaj otcovi“, u nás zatiaľ nie je relevantnejšia štatistika. Technológia má zatiaľ svoje slabé miesta – na ilustráciu poslúži hashtag #alexafail. Skús si ho vyhľadať na sociálnych sieťach, pobavíš sa.

Google, Amazon, Apple a iní technologickí giganti do jej výskumu a zlepšovania ale investujú podstatné čiastky a určite ju nenechajú upadnúť. A ako sa bude dať využiť voice search v súvislosti s turizmom? Extra rýchly checkin, booking, objednávanie odvozu, navigácia k pamiatkam… je tu veľký potenciál, už len odstrániť nepresnosti.

Cashless platby

Cashless je už v niektorých metropolách tak udomácnený, že ho obyvatelia ani nepovažujú za inováciu. V Škandinávii, ale aj v Číne sa stretneš z viacerými možnosťami bezhotovostných platieb, na ktoré už dávno nepotrebuješ plastovú kartu. Vystačíš si s mobilom. Najmä v Číne vzniká množstvo platobných aplikácií a brán, vďaka ktorým je cashless spoločnosť čoraz bližšie.

 

U nás ešte stále čakáme na sofistikované riešenie, ktoré by vyhovovalo predajcom aj spotrebiteľom. Pri cestovaní je šikovná cashless platobná aplikácia veľkou výhodou, no záleží to, samozrejme, aj od krajiny.

Facial recognition

Rozpoznávanie tváre ti už teraz pomôže na niektorých letiskách prejsť pasovou kontrolou podstatne rýchlejšie. Síce sa spája aj s dystopickým využitím – zase si odbehneme do Číny – napríklad so sociálnym skóre obyvateľov, no využitie tejto technológie môže extrémne urýchliť byrokraciu a kontroly, s ktorými sa pri cestovaní bežne stretneš.

S rozpoznávaním tváre sa najbližšie stretneš pravdepodobne na letisku vo Schwechate.

Augmented reality

AR tiež nie je novinka, no čo sa týka turizmu, stále má dosť priestoru na zlepšenie. Napríklad v navigácii, identifikovaní pamiatok, odporúčania a recenzie reštaurácií či barov. Google začiatkom leta 2018 avizoval implementáciu AR aj do máp, čím obohatí o túto technológiu ďalšiu aplikáciu zo svojej dielne.  Translate je možné použiť v AR móde tiež. Stačí zvoliť v aplikácii fotoaparát a nasmerovať ho na cudzojazyčný text, ktorý aplikácia hneď preloží. Zatiaľ s istými nedostatkami.

 

Aký je rozdiel medzi investovaním a sponzoringom?

Síce sa zaoberáme investovaním do technologických projektov, často nás však kontaktujú aj ľudia so žiadosťou o sponzoring. Aký je rozdiel medzi investíciou a sponzoringom? Aj na to sa pozrieme v tomto článku.

 

Základ investovania a sponzoringu je v podstate rovnaký. Podporovaná strana získava kapitál (môže byť finančný aj nefinančný), vďaka ktorému môže spustiť alebo rozšíriť svoju činnosť. Podporovateľ získava podiel (ako investor) alebo mediálny výtlak a PR pre svoju značku (ako sponzor). Rozdiel je najmä v žiadosti o tento kapitál a niektoré právne aj finančné náležitosti, ktoré z neho vyplývajú.

Ako žiadať o sponzoring?

Ak chceš žiadať o sponzoring, v prvom rade sa poobhliadni po firmách, ktoré s tebou nejakým spôsobom súvisia. Aspoň okrajovo. Síce to nie je podmienkou, ale bude jednoduchšie získať finančnú podporu od niekoho, kto sa zaoberá podobnou činnosťou – potenciálna spolupráca bude aj pre sponzora zaujímavejšia. Ďalej, nezabudni na niekoľko zásad:

 

Komunikuj cez oficiálne kanály

Sú oficiálne a „oficiálne“ kanály. Hoci má nejaká spoločnosť svoj Facebook profil, nie je to miesto na dohadovanie sponzoringu, skôr na rýchlu komunikáciu. Preto radšej využi e-mail a cez Facebook si over, či bola tvoja žiadosť prijatá.

Aj biznis má svoju etiketu

Ak sa ti podarí získať priamy kontakt na niekoho, kto môže rozhodnúť o sponzoringu, narábaj s ním opatrne. Pred telefonátom sa vždy ozvi najprv písomne, napríklad cez e-mail alebo SMS. Predstav sa a pripoj aj kontaktnú referenciu – od koho si získal priamy kontakt? Mohol si sa k nemu dopátrať na vlastnú päsť, tu si však daj pozor a radšej si premysli, či sa oplatí kontakt využiť. Bez dobrej referencie si môžeš zatvoriť dvere a stratiť potenciálny sponzoring.

Ujasni si, čo od sponzoringu čakáš

Sponzoring z teba nemá spraviť milionára. Financie sú určené na presný okruh činností, technickej alebo inej výbavy. Ak žiadaš o peniaze, ujasni si, na čo ich chceš použiť. Aj vďaka tomu môžeš potenciálneho sponzora presvedčiť, že to myslíš vážne a on nie je len jednou zo stoviek firiem, ktorým si poslal žiadosť o sponzoring.

Sponzorský manuál nie je nikdy na škodu

Svoju žiadosť môžeš formálne upraviť a spracovať ju aj do takzvaného sponzorského manuálu. V ňom predstav seba, svoj tím alebo aktivity a zadefinuj, ako sponzorský príspevok využiješ. Do sponzorského manuálu pridaj tiež informáciu o tom, čo od teba sponzor na oplátku získa: budeš ho uvádzať na svojich komunikačných kanáloch ako sponzora či partnera? Práve to zvykne byť súčasťou sponzorskej zmluvy.

 

Nezabudni na právnu stránku veci

Pri získavaní investora – medzi ktorých sa radíme aj my, Miller Invest – je bežné zasielať biznisový alebo podnikateľský plán a ďalšie dokumenty, ktoré predstavia projekt. Po oboznámení sa s projektom môže investor pristúpiť k osobným stretnutiam a k podpísaniu zmluvy. Investor získava za financovanie projektu najmä podiel alebo je vedený ako spoluvlastník.

 

V prípade sponzoringu je situácia iná. Sponzor aj sponzorovaný môžu podpísať Zmluvu o sponzorstve, Zmluvu o reklame alebo Darovaciu zmluvu. V nej je zadefinované aj platenie daní zo sponzoringu. Ak žiadaš o podporu firmu, ktorá sa sponzoringu venuje dlhodobo, právne ti bude vedieť poradiť. Nezabudni sa informovať aj sám o tom, aké máš možnosti a povinnosti.

 

Sme investori, nie sponzori

V Miller Invest sa síce sponzoringu nevenujeme, to ale neznamená, že nechceme podporiť zmysluplné aktivity. Radi podporíme technologické a vedecké projekty, ktoré majú potenciál. Ak hľadáš investora, napíš nám.

 

4 veci, ktoré ťa naučí úspech Airbnb

Tržby Airbnb prekonali v 3. kvartáli 2018 hranicu 1 miliardy dolárov. Ako sa to podarilo chalanom, ktorí mali ešte pred 11 rokmi problém platiť nájomné?  

O Airbnb si už pravdepodobne počul, ak náhodou nie – je to spoločnosť, ktorá sprostredkúva zdieľanie bytov. Majiteľ bytu si vytvorí profil, nahrá doň fotky, popis a inzerát dlhodobo zdieľa. Návštevník, ktorému lokalita bytu vyhovuje, si ho môže prenajať na rôzne dlhý čas, väčšinou od 2 dní.

Spoločnosť založili 3 kamaráti, Brian Chesky, Joe Gebbia a Nathan Blecharczyk. Brian a Joe spolu pred 11 rokmi bývali a mali problém platiť nájomné, preto sa rozhodli, že prenajmú niekoľko nafukovacích matracov pre ľudí, ktorí hľadajú rýchly a lacný nocľah. A presne v tomto bode sa datujú počiatky Airbnb.

Príbeh je samozrejme dlhší a nie len „ružový“, ale tak to už vo svete biznisu býva. Pozri si ho na konci článku v parádnej infografike, ktorú vytvorila Anna Vital.

Čo by si sa na ceste za úspechom mohol od Airbnb naučiť? My v ich príbehu nachádzame hneď niekoľko lekcií:

Rieš reálne problémy. Pokojne aj svoje

Startup alebo podnikateľský projekt musí mať zmysel, víziu, misiu. S niektorými projektami možno svet nezmeníš, aspoň nie na začiatku. Myslíš si, že Brian, Joe a Nathan vedeli, ako Airbnb zmení svet? V prvom rade riešili svoj problém – „máme príliš vysoké nájomné“. Myšlienka sa pretransformovala do toho, čo poznáš dnes, no základný impulz, ktorý formoval spoločnosť, je stále prítomný.

Spotrebiteľský test neuškodí

Neboj sa pýtať na názor ľudí, ktorým chceš predávať svoj produkt alebo službu. Airbnb si overilo takzvaný product/market fit ešte pred tým, než spoločnosť vznikla. Prví ľudia sa na inzerát o bývaní prihlásili takmer okamžite. Aj preto zakladatelia vedeli, že tento projekt má potenciál.

Neboj sa využiť dieru na trhu

Keď si už chalani overili, že má myšlienka potenciál, išli do toho naplno. Konkurovali cenou, možnosťami rezervácie, pridanými službami. Nebáli sa ponúknuť to, čo konkurencia neponúka. Zároveň mnoho vecí automatizovali, vytvorili online platformu, ktorá v segmente ubytovacích služieb chýbala.

Neboj sa kritiky, môže ti pomôcť

Práve tým, že ponúkali kvalitnejšie služby za nižšie ceny, než bežná konkurencia v podobe hotelov alebo penziónov, sa stali Airbnb nežiaducimi. To ich ale nezastavilo. Naopak, po kritike mali ešte väčšiu motiváciu dokázať, že ich služba je lepšia, než konkurenčné služby. Na argumenty toho, že hotel ponúka aj penziu či odporúča hosťom zaujímavosti, reagovali vynikajúco.

Nechali to na majiteľoch bytov, ktorí Airbnb využívali. Platforma je plná ubytovaní a majitelia sa musia odlíšiť – niečo naviac určite zaváži. Drobnosť na privítanie, sprievodca po meste, odporúčanie na najlepšie reštaurácie. To všetko môže zdvihnúť hodnotenie bytu a priniesť mu nových návštevníkov.

Aj tu vidieť, že kritika nemusí byť zlá. Môže ťa posunúť iným smerom, dať ti netradičný nápad, alebo len impulz na skvalitnenie služieb.

Aká bola cesta za úspechom Airbnb?

Pozri si krátku infografiku, v ktorej je zmapovaný vývoj spoločnosti Airbnb. Je už trochu staršia, no najpodstatnejšia vec, ktorá sa od roku 2014 zmenila, je hodnota spoločnosti. Ešte minulý rok to bolo 31 miliárd dolárov, po tohtoročnom 3. kvartáli to bude ešte viac, čo ukáže neskoršia evaluácia.

Airbnb infografika

Zdroj: blog Adioma: How Airbnb started