cover

Dá sa na „zadarmo“ zarobiť?

Dávať niečo zadarmo sa na prvý pohľad nezdá ako profitabilný podnikateľský plán. Napriek tomu sa open-source biznisom môže dariť. Prečo je to tak a ako vôbec môže fungovať takýto prístup k podnikaniu?

Ísť s kožou na trh a zverejniť svoje tajné receptúry nemôže byť výnosné, vznikne vám predsa kvantum konkurencie. Napriek tomu to americký výrobca nutrične vyváženého, pôvodne práškového jedla Soylent, spravil. Projekt vznikol na crowdfundingovej platforme a podarilo sa mu vyzbierať 754 498 $ (prvotným cieľom bolo 100 000 $).

Zakladateľom Soylentu je programátor Rob Rhinehart. Rhinehart narazil na problém: trávil príliš veľa času prípravou jedla a investoval doň príliš veľa financií. Rozhodol sa preto vytvoriť nápoj, ktorý by mu poskytol všetky potrebné živiny, minerály a vitamíny, skrátil čas prípravy a dostal náklady na minimum.

Možno aj preto, že ako programátor poznal open-source princíp, sa nakoniec rozhodol zverejniť recept svojho nápoja. K tomuto kroku ho priviedol aj fakt, že ešte v čase vzniku prvého receptu, v roku 2013, sa začala tvoriť komunita inšpirovaná jeho gastronomickým experimentom. Programátor Nick Poulden vytvoril stránku, na ktorej si fanúšikovia „kozmonautickej stravy“ vymieňali recepty soylent nápojov. Aj vďaka tomu vznikla MANA.

Mladý Čech využíva open-source recept a zakladá vlastnú značku

Soylent bol priekopníkom na poli nutrične kompletných nápojov, preto sa dnes už bežne stretneš s označením soylent ako so všeobecným pomenovaním pre tento typ jedla. V našich končinách vznikol tiež soylent nápoj, a to u susedov v Česku. Volá sa MANA a vytvoril ho Jakub Krejčík. Motiváciou malo byť aj to, že jeho zosnulí starí rodičia mali v pokročilom štádiu rakoviny ťažkosti prijímať potravu. Krejčík hľadal možnosti a narazil na Soylent. Jeho recept adaptoval a vytvoril vlastnú značku, ktorej sa dnes darí a konkuruje pôvodnému výrobcovi.

Čo je dnes so Soylent?

To, že zverejnil Rhinehart receptúru svojho nápoja, jeho biznisu neuškodilo. Vytvorila sa okolo neho komunita podporovateľov a soylent entuziastov, ktorí spontánne šíria meno značky. Firma tiež získala niekoľkomiliónovú investíciu, vďaka čomu môže rozširovať svoje portfólio. Dnes už má Soylent okrem práškového variantu (práve jeho receptúru Rhinehart zverejnil) aj nápoje s rôznymi príchuťami a rôznym zložením, ktoré sa líši obsahom minerálov alebo použitými ingredienciami. Baleným nápojom Soylent sa tiež podarilo preraziť v prevádzkach 7-eleven a časom by mali byť k dispozícii aj v predajniach Walmart.

Príklad Soylent sa však nedá aplikovať na každý typ biznisu, tak ako nie je možné v každom odvetví ísť open-source. Výrobca nápojov mal výhodu v tom, že získal peniaze od komunity, mediálny výtlak aj kapitál od investorov. Mohol sa vďaka tomu technologicky zabezpečiť, zvýšiť efektivitu výroby, distribúcie, znížiť ceny. Zverejnenie receptu mu teda neublížilo.

Ako ale využiť open-source v prípade, že nemáš technologickú alebo materiálnu výhodu? Príkladom môže byť tiež Android. Systém, ktorý je zadarmo, je monetizovaný prostredníctvom obchodu s aplikáciami, a tiež dátami. Dáta sú totiž samostatným predajným artiklom, hoci veľmi citlivým.

Čo je pravdepodobne najpodstatnejšie, či už v prípade Soylent alebo Androidu, je veľkosť trhu. Ak by išlo o malých hráčov na malom saturovanom trhu a zverejnili by svoje know-how, šikovnejší konkurent by ich dostal do úzkych. Podnikateľ by teda vždy mal myslieť na to, či zverejnením svojich výrobných postupov nestráca viac, než tým získa.