blog-covers

Smart cities: od prázdnych košov po MHD, ktorá nemešká

Všetko je už smart, tak prečo by nemohli byť aj mestá… Čo to ale vlastne sú, tie smart cities? Na to sa pozrieme v najnovšej sérii článkov zameranej práve na fenomén inteligentnej urbanizácie.

Keď je niečo smart, väčšina ľudí si s názvom spája to, čo poznajú: smartfóny alebo smart TV. V prípade miest je koncept uchopiteľný trochu ťažšie, do mesta predsa aplikácie nenainštalujeme. Základ smart technológii ale spočíva v tom, že zbierajú dáta. Následne dokážu zozbierané dáta automaticky využiť pre zefektívnenie niektorých procesov. Stále to znie zložito, tak si to ukážme na konkrétnom príklade.

Ako to funguje ne-smart: Smetný kôš na verejnom priestore je neustále plný. Mesto o situácii netuší, pretože problém nikto nehlási. Konkrétny preplnený smetný kôš sa preto vysypáva rovnako často, ako iné, menej vyťažené smetné koše.

Ako to funguje smart: Smetný kôš vo verejnom priestore má senzor, ktorý systému hlási obsadenú kapacitu. Keďže sa kôš plní častejšie, sú k nemu potrebné aj častejšie výjazdy. Mesto zabezpečí odvoz smetí, pretože ich na situáciu upozorňuje systém.

Situácia by sa dala zvládnuť, do úvahy ale musíme brať aj veľkosť územia. To, čo sa dá manuálne spraviť v Príkrej (dedina v okrese Svidník, v roku 2016 mala 7 obyvateľov), nebude možné spraviť rovnako efektívne v Košiciach či Bratislave. Najefektívnejšie využitie smart konceptov je práve vo veľkých mestách, ktoré bojujú s nedostatočnými kapacitami služieb pre verejnosť. Jediným riešením je využívať ich racionálne, na základe dát, nie pocitov.

 

Smart city má viacero rámcov

Dáta sú síce hlavným stavebným kameňom smart miest, nie sú však jediným. Technológie, organizácie a inštitúcie, ľudské a energetické zdroje sú rovnako súčasťou základov pre inteligentné mestá.   

Súčasťou smart iniciatív nie je len technologické obohatenie života v meste, ale aj ekologický dopad. Dôraz na udržateľnosť, zelené technológie a riešenia s pozitívnym environmentálnym impaktom sú často zahrnuté do smart konceptov. Ako príklad môže poslúžiť Barcelona, ktorej Parc del Centre de Poblenou je nepretržite monitorovaný. Systém hlási záhradníkom, ktoré časti parku potrebujú viac závlahy a tým im šetrí čas a zefektívňuje prácu. Toto riešenie kombinuje dátový, ľudský aj environmentálny rámec do jedného funkčného celku.

 

Aj slovenské mestá by mali byť smart

Na Slovensku sa tiež rozbiehajú iniciatívy, ktoré sa snažia dostať naše mestá do zoznamov inteligentných urbanistických lokácií. Okrem Telekomu, ktorý ponúka mestám programy monitorovania energie, inteligentných svetiel alebo dokonca manažment dopravy, vznikla v spolupráci s firmou Sygic iniciatíva Chcem smart mesto, o ktorú prejavili záujem aj mestá Trnava, Trenčín, Banská Bystrica, Dolný Kubín, Hlohovec a Prešov.  

 

Prečo by sa malo čoraz viac samospráv rozhodnúť pre smart riešenia? O tom si povieme v ďalších častiach tejto série o smart cities.